hadica -e -díc ž. pružná rúrka na vedenie kvapalín al. plynov: gumová h.;
hadicový príd.;
hadička -y -čiek ž. zdrob.
hadica -ce hadíc ž.
*šlauch → správ. hadica
had hada m. 1. pl. N a A hady ▶ beznohý plaz s pretiahnutým valcovitým, obyč. šupinatým telom: jedovatý, nejedovatý h.; obrovský, pestrofarebný h.; vajcorodé hady; uštipnutie hadom; syčanie, sipenie hada; zvýšený výskyt hadov; h. sa lieni, zvlieka kožu; chovať hady; báť sa hadov; stúpiť na spiaceho hada; h. sa zvinul do klbka; dvíhať hlavu ani had pri zvuku fakírovej píšťaly [E. B. Štefan]; Keď myška zbadá vo svojej blízkosti hada, znehybnie. [Pc 1998] 2. pl. N hady ▶ dlhý úzky rad al. pás niečoho: h. trolejbusov, áut; dlhý h. čakajúcich; asfaltový h. asfaltová cesta; päťstometrový h. koľajníc; hra na hada hra, pri ktorej účastníci bežia za sebou, držiac sa za ruky; Obďaleč bola druhá, trochu menšia brána a k nej sa plazil pokrivený had postáv. [E. Dzvoník]; Ľudský had sa posúva k rieke. [Sme 2001] □ tech. vykurovací had hadovito stočené rúrky na rozvádzanie tepla pri podlahovom vykurovaní 3. pl. N hadi pejor. ▶ falošný, neúprimný, úlisný človek, falošník, pokrytec (často v nadávkach): neverím mu, je to falošný h.; Celé mesto sa bojí. Trasú sa zradní kamaráti. Veď sa traste, hadi! [K. Jarunková]; Hadi hnusní, zradcovskí. [A. Lacková-Zora] 4. Had astron. ▶ rovníkové súhvezdie ako jediné rozdelené na dve časti (Hlavu Hada a Chvost Hada) (Serpens), skr. Ser ◘ fraz. byť ako had a) byť úlisný, falošný b) byť ohybný; byť ľstivý/úlisný/klzký ako had byť veľmi falošný, dvojtvárny, neúprimný; je ich ako hadov je ich veľa; krútiť sa ako had vyhovárať sa; opatrný ako had veľmi obozretný; roztrhám ťa ako/ani hada (vyhrážka) vyjadruje zlosť, hnev voči niekomu; syčať/sipieť ako had zlostne hovoriť; vinúť sa/krútiť sa ako had (o rieke, chodníku, ceste) kľukatiť sa; vkĺznuť niekam ako had obratne, nepozorovane sa niekam dostať; vyskočil, akoby ho had uštipol al. vyskočil ako hadom uštipnutý a) rýchlo prudko vstať al. vyskočiť b) podráždene zareagovať na niečo; expr. zbiť niekoho ako hada veľmi niekoho zbiť; expr. ba kieho/kýho hada! výraz odmietnutia, odporu; hriať/chovať hada na hrudi/na [vlastných] prsiach a) ujať sa zlého, nevďačného človeka, živiť zradcu b) preukazovať dobro tomu, kto si to nezaslúži; pustiť si hada do rukáva dôverovať naničhodníkovi, falošníkovi ◘ parem. do očí brat, za chrbtom had falošný človek, ktorý sa pretvaruje, nekoná ani nezmýšľa úprimne ▷ hadík, hádik -ka pl. N a A -ky m. zdrob.: gumové hadíky ▹ podlhovasté cukrovinky obsahujúce želatínu; vymaľovaný lekársky hadík s kalichom [P. Ševčovič]; V malinovom húští hádik klzkom šuští. [Š. Žáry]; hadisko -ka pl. N -ká G hadísk s., v sg. i m. zvel.: obrovské h.; trojmetrový h.; Kľukato sa plazila [rieka] ako olovené hadisko. [A. Habovštiak]; prechýlené ↗ hadica1
hadica1 -ce hadíc ž. zried. 1. hovor. ▶ samica hada: h. nakládla vajcia do zeme 2. pejor. ▶ falošná, úlisná žena: Nadával na tú ženu, na tú hadicu, čo mu ušla, zatočila s ním ako s ucháňom. [P. Glocko]
hadica2 -ce hadíc ž. 1. ▶ dlhá pružná rúra na vedenie kvapalín, plynov, prachu: gumová, kaučuková h.; odtoková, prívodová, filtračná h.; sprchovacia h.; h. vysávača, práčky; koncovka na hadicu; h. s rozstrekovačom; h. na prečerpávanie pohonných látok; hydrant s hadicou; odmontovať, odpojiť, stočiť hadicu; polievať záhradu hadicou; natiahnuť hasičské hadice 2. ▶ niečo podobné hadici: Každá pletiarka obsluhovala dva rady. Na konci každého radu sedela pri tanierovom stroji naberačka, ktorá mala za úlohu rozstrihať dlhú hadicu úpletu. [E. Čepčeková] ▷ zdrob. ↗ hadička
hadica pružná rúrka na vedenie kvapaliny al. plynu: gumová hadica • subšt. šlauch
hadica1, -e, -díc ž. dlhá pružná trubica na prívod al. vypúšťanie kvapalín al. plynov: gumová, kaučuková, kovová h.; tech. chladiaca, prívodná, vzduchová, parná h.;
hadicový príd.: h. ohrievač, h-á rúra, h-é vedenie;
hadička, -y, -čiek ž. zdrob.
hadica2, -e, -díc ž. zried. samica hada;
pren. zlá žena: „A ťa žena nevybije, taká hadica?!“ (Gab.) Hadica, ktorá nemá páru v dedine. So susedmi nie je na miere nikdy. (Tim.)
hadica i hadic ž. strsl, zsl pružná trubica na vedenie kvapalín al. plynov: Hasiči rosťa̋hľi haďice a púšťaľi vodu (Krivá DK); S putne sa postrek tahá cez hadicu (Trakovice HLO); Z hadicú sa (víno) ešče prepúščá do druhého suda (Jur p. Brat. BRA); haďic (Turíčky LUČ); hadička ž. zdrob.: Oťiedz je uš slabí, aňi haďičkou vína ňeviťiahňe (Pukanec LVI)
hadica ž 1. samica hada: hadica - matka swe mlade zamordowala (SK 1697) 2. trubica z pružného materiálu na vedenie kvapalín al. plynov: kady welike, pywna a mlatna, k tomu hadycze (K. N. MESTO 1690)