habán -a obyč. mn. m. potomkovia nem. prisťahovalcov na záp. Slovensko zaoberajúci sa najmä džbankárstvom;
habánsky príd.: h-a keramika
habánsky -ka -ke príd.
habánsky -ka -ke príd. hist. ▶ súvisiaci s habánmi; patriaci habánom; príznačný pre habánov: h. dvor, mlyn; habánske domy; habánska kaplnka; habánski majstri; staré habánske kroniky; habánska keramika, fajansa jemná úžitková a dekoratívna keramika vyrábaná habánmi; víno nalievala z habánskeho krčaha
habán -a m. (habánka -y ž.) ‹n› obyč. mn. h-i príslušníci sekty anabaptistov na juž. Morave a záp. Slovensku v 16. a 17. stor., ktorí vynikali v remeselnej zručnosti, najmä vo výrobe keramiky, fajansy, pretrvávajúcej v ľudovej výrobe;
habánsky príd. h-a keramika
habán, -a, obyč. v mn. č. habáni, -ov m. potomci nemeckých novokrstencov, ktorí sa v XVI. stor. prisťahovali na Moravu a na západné Slovensko a zaoberali sa najmä džbankárstvom;
habán1 m. 1. záh potomok nemeckých novokrstencov, ktorí sa zaoberali džbankárstvom: habán (Kunov SEN) 2. pov nadávka dieťaťu, ktoré sa rado túla: Vi habáné, dze sa túláte?! (Hrušové NMV); habánsky príd. k 1: Habánské dzeci sa tam hrávali (Kunov SEN)