hvizdák -a mn. N a A -y m. svišť
hvizdák G a A -ka pl. N a A -ky m.
hvizdák -ka pl. N a A -ky m. 1. ▶ sťahovavý vták z čeľade slukovitých, obyč. hnedej farby, s dlhým, ako kosa ohnutým zobákom, žijúci v blízkosti vody, na vlhkých lúkach, pri močiaroch a na súši iba v čase hniezdenia: v období jesenného ťahu sa na jazere objavujú rôzne druhy kačíc, kulíkov a hvizdákov □ zool. hvizdák veľký Numenius arquata; hvizdák tenkozobý Numenius tenuirostris 2. ▶ označenie malého horského hlodavca z čeľade vevericovitých, svišťa vrchovského Marmota marmota, ktorý v prípade nebezpečenstva hvízda: zo skalnatých lúk sa ozvali hvizdáky
hvizdák p. svišť2
svišť2 menší horský hlodavec v nebezpečenstve hvízdajúci • hvizdák
hvizdák, -a, mn. č. -y m. ľud.
1. svišť;
2. predný zub, rezák: Slová sa hrnú so sykotom cez špáru medzi dvoma širokými hvizdákmi. (Kuk.)
hvizdák i hviždiak m. 1. červavý, deravý lieskovec: Našiou̯ som pod lieskou doz lieskoucou, aľe samé hvizdáki (Mošovce MAR); hvizdák (Bošáca TRČ); hviždžak (Studenec LVO) 2. expr. medzera medzi hornými prednými zubami: Hovorí sa, že keré ďieuča má hvizdák, lúbi chlapcou (Návojovce TOP) 3. expr. chudý, vysoký človek: S čím si vede ten hvíždžák?! (Kuchyňa MAL)
hviždiak p. hvizdák
hvizdák m 1. zool hýľ obyčajný Pyrrhula pyrrhula: Pyrrhula, rubicilla: Crimpel, Blutfink: hwizdák, hiľ, dľask (GU 1793) 2. expr ľahkovážny človek, ľahtikár: pane kmotre, hwizdákom budeš (ASL 1672 E) P. atpn Misso Huizdak (ZVOLEN 1615)