hutníctvo -a s. priemyselné odvetvie zaoberajúce sa výr. kovov, zliatin a ich ďalším spracúvaním, metalurgia;
hutník -a mn. -ci m. pracovník v hutníctve;
hutnícky príd.: h-a pec, h. priemysel
hutník -ka pl. N -íci G -kov m.
hutník -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ kto pracuje v hutníctve, v priemysle zaoberajúcom sa výrobou kovov: tridsať rokov pracoval ako h.; uľahčiť prácu hutníkom; v dôsledku krízy hrozí prepúšťanie hutníkov ▷ hutníčka -ky -čok ž.
hutník odborník v hutníctve • metalurg • zastar. hutiar (Kukučín)
hutník, -a, mn. č. -ci m. robotník v hute;
hutnícky príd.: h-a maska
hutník m robotník v hute: myster Jan, huttnyk sklenny (VAŽEC 1585); učinena jest zmluva z Bartolomeusom z hutnikom, ktery bude cklo dielat (LIKAVKA 1628); magnetskym haviarom jse vyplatilo, hutnikom aneb schmölziarom (TISOVEC 1703); -ícky príd: wssecky zahrady hutnicke wytne (PONIKY 18. st)