hutman -na pl. N -ni m.
hutman -na pl. N -ni m. ⟨nem.⟩ ▶ (v minulosti) banský majster: h. zapisoval šichty; Len hutman Konrád Engel sa drží svojho nemectva. [L. Ťažký]
hutman, -a m. ban. zastar. vedúci hutný úradník: tučný hutman Pajtáš (Hor.); Hutman ma nerád prepúšťal. (Barč);
hutmanský príd.: h-á palica
hutman m. ban. vedúci technických prác v bani, banský majster: Do bani sfarau̯ hutman na kontrólu (Ban. Hodruša BŠ); hutman (Sirk REV)
hutman m nem ban banský dozorca, inšpektor: Nemec, který byl hutmanem na bani (P. ĽUPČA 1564); aby poslala w banianskych wecach zbeglich a rozumnych hutmanow (PREŠOV 1675); nočnj a dennj hutmane (MB 1701); -ka ž žena hutmana: malwo (koryto) rostgepila hutmanka (PUKANEC 1762); -ský príd: prisaha hutmanska (B. BYSTRICA 1723 CM); fárat mi nedalj gešte ma z hutmansku palicu vihnalj (KC 1791)