husárik -ka pl. N -kovia m. zdrob.
husár -ra pl. N -ri m. ⟨maď. ‹ južnoslovan.⟩ hist. ▶ (od 15. stor.) príslušník telesnej stráže uhorských kráľov; jazdec s ľahkou výzbrojou v habsburskej (najmä uhorskej) armáde plniaci prieskumné al. prenasledovateľské úlohy; neskôr príslušník ľahkej jazdy vo väčšine európskych armád (až do 1. svetovej vojny): oddiel husárov; veliteľ husárov; napoleonskí husári; uhorskí husári prenikali hlboko do zázemia nepriateľa; cez ľavé rameno mali husári prehodenú mentieku - kožušinou lemovaný kabátec; Drábi spolu s hradnými husármi boli rozmiestnení na hrade a v jeho areáli. [J. Tibenský]; V prvej svetovej vojne slúžil náš dedo ako husár. [P. Jaroš] ◘ fraz. ísť ako husár kráčať rovno, vystreto ▷ husárik -ka pl. N -kovia, husáriček -čka pl. N -čkovia m. zdrob. expr.: Nie tak, husárik, naopak. [E. Dzvoník]; Husáriček ide Pejka kúpať, - vravievali dedinčania. [J. Podhradský]