hurtoš -ša pl. N -ši m.
hurtoš -ša pl. N -ši m. ⟨nem.⟩ hovor. expr. 1. ▶ kto má prudkú, prchkú povahu, popudlivý človek; syn. jedoš, srdoš: nič si s tým hurtošom nezačínaj; Riaditeľ strojární bol dobrý chlap, ale hurtoš. [NP 1994] 2. ▶ kto sa hrmotne, hlučne správa: už zďaleka bolo počuť toho hurtoša
hurtoň i hurtoš, -a m. hovor. expr. človek prudkej povahy, hurtovný človek: Hurtoň, ľahko vzbĺkne a potára hlúposti. (Jégé) Spurný je a hurtoš. (Gráf); pren. Tak zbahnel, zlenivel náš potok! ináč hurtoň (Hviezd.) bystrý
hurtoš m. 1. expr. hrmotný človek: hurtoš (Studenec LVO) 2. expr. kto rýchlo rozpráva: hurtoš (Slov. Ľupča BB)