hurtoň i hurtoš, -a m. hovor. expr. človek prudkej povahy, hurtovný človek: Hurtoň, ľahko vzbĺkne a potára hlúposti. (Jégé) Spurný je a hurtoš. (Gráf); pren. Tak zbahnel, zlenivel náš potok! ináč hurtoň (Hviezd.) bystrý
hurtoň m. expr. hrmotný človek: E_som sa ho preľakla, takieho hurtoňa! (Dol. Lehota DK); To je ľen takí hurtoň! (Blatnica MAR); hurton (Bzince p. Jav. NMV)