huňa -e ž.
1. v ľud. odeve kabát z hrubého súkna al. kožušiny
2. hrubá prikrývka z vlny al. z kožušiny;
hunka -y -niek ž. zdrob.
hunka -ky huniek ž. zdrob.
huňa hune huní ž. 1. ▶ dlhý kabát z hrubého súkna al. z ovčej kožušiny, súčasť ľudového odevu; syn. širica: hodiť na seba huňu; Dobre, že som si z domu doniesol náš čiernohronský oblek, súkenné nohavice, kožúšok, huňu, baranicu a kapce. [L. Ťažký] 2. ▶ hrubá prikrývka obyč. z vlny al. z ovčej kožušiny: vlnená h.; ležať na teplej huni; spať pod huňou; Azda to stihnem, myslí si farár Cochius v baraňom kožuchu, kolená prikryté medveďou huňou. [I. Kadlečík] ▷ hunka -ky huniek ž. zdrob.: Popri mne šiel v poplátanej hunke pastúšik. [P. Štrelinger]; hunisko -ka hunísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: prehodil na seba mohutnú h.
huňa, -ne, -ní ž.
1. dlhý kabát z hrubého súkna al. ovčej kožušiny: Zahodil na seba čiernu dlhú huňu. (Taj.) Nosí čiernu drotársku huňu. (Pal.)
2. hrubá prikrývka z vlny al. ovčej kožušiny: Na ovse bola otep slamy, zakrytá starými huňami. (Jégé); pren. Dolu sa pozrieš po zemi; prestretá huňa bielučká a mäkká (Kost.) o napadnutom snehu;
hunka, -y, -niek ž. zdrob.; pren. ľahká hunka slobody (Hviezd.)
hunka p. huňa
huňa ž. 1. dlhý kabát zo súkna al. ovčej kožušiny: Huňu nosiľi chlapi v ľeťe do kostola (Párnica DK); Ešťe aj kedisi mávali take huňe ušite, kabati take (Riečnica KNM); Muśel rano obľisc huňu, bo bulo źimno (Torysa SAB) 2. súkno z ovčej vlny: huna (St. Turá NMV, Dol. Súča TRČ) 3. hrubá vlnená prikrývka: Aj hrubéj deke sa hovorilo huna (Blatné MOD) 4. súkenná sára kapcov al. čižiem: huna (Trstín TRN); hunka ž. zdrob. k 1: hunka (Mošovce MAR)
hunka ž. šar krátky ženský kabátik: Na źimu ženi nośiľi z baršenu huňku (Dl. Lúka BAR)
huňa ž 1. hrubé súkno z vlny: kde by poddany tak mnoho huny walchowali (ORAVA 1618); trepačka z beleg hune (TRENČÍN 1713); pol druheg sahj hunie na zaodew (P. BYSTRICA 1720) 2. prikrývka z hrubého súkna: ležaly w hunyach pozakrutzany (TURIE 1727); torale: huňa, koberec; stragula: huňa, pokrowec (KS 1763) 3. druh vrchného mužského odevu z hrubého súkna, krátky kabát (kabanica) al. dlhý kabát (širica): wzal od nyeho hunyu na tri orti penyazi (ŠEMŠA 1580); každemu hune gedna y z nohawiczami (BYTČA 1617); byl sem od myjavských huní odvykel (ASL 18. st E); hunený príd k 1: gauzape: halena v. odev húňeny (NP 17. st); bratry možu se obssywati suknem hunenjm (RB 1713); huňeny oďew (KS 1763); (valach) w hunenjch nohawicjach (B. BYSTRICA 1779); Miklos Plantich flanelowi lajbljk a hunene ssati nosj (PONIKY 1786); hunka dem k 2: za hunku pod sedlo (ŽILINA 1726); k 3: len w gedneg huncze prissgel (JASENICA 1704) P. atpn Michael Hunka (LUTILA 1572 U1); Iztecz Hunika (CHMEĽOVÁ 1618 U2)