humenný p. humno
humno, -a, -mien str.
1. hospodárske stavisko slúžiace hlavne na úschovu zožatého obilia, sena al. hospodárskeho náčinia, stodola: hospodári budú zvážať do humien (Hor.); chodiť poza h-á
● my o vlku a vlk za h-y (h-ami) hovorilo sa o neprítomnom a ten práve prišiel;
2. pole, záhrada za stodolou al. medzi domom a stodolou: Odbočí Adam, radšej ide humny. (Ráz.) Nejdú dedinou, ale cez humná. (Heč.);
humnový príd. h-é vráta;
humenný príd. zried.: h-é vráta (Kuk.); h-á sova (Taj.);
humienko, -a, -nok i humience, -a, -nec str. zdrob. expr.
humenný príd. 1. súvisiaci s humnom: humenná brána (Siladice HLO) L. humenná lopata (Sedličná TRČ) - drevená lopata na ovievanie obilia; humenná merica (Prievidza) - drevená merica na meranie zrna; humenné villi (Dol. Súča TRČ) - trojzubé vidly na seno al. slamu; humenné hrable (Hlboké SEN) - hrable s riedkymi zubmi na vyhrabúvanie úhrabkov; humenná riečica (Kolárovice BYT) - náradie na čistenie zrna; humenní kuoš (Ležiachov MAR) - veľký kôš na sečku, seno ap. 2. v dvojslovnom názve: humenná sova (Dol. Jaseno MAR) - zool. sova obyčajná (Strix aluco)
humno s 1. holohumnica, mlat, tok: hnoy na piwowary a na meskey stodole neb humne nema byti prodawan (TRENČÍN 1589); mlatec na humne (:toku:) mlatj žito (:zbožj:) cepámj (OP 1685); humno wimazuwali (KRUPINA 1695); toliko na gednom humnje mlatcy mlatja (DUBNICA n. V. 1772) 2. hospodárske stavanie, stodola s príslušenstvom: Garaj za to humno nebli sediene gim gest penieze zaplatil (ŽK 1464); pol humna budowaneho y w zahradach y wo dwore prodal (P. ĽUPČA 1577); čo se humna a pláczu dotiče, ten panu daruwa (BÁNOVCE n. B. 1636); placz, kdežto nachaczj se wnowe wystawene humno y z masstalamj dwuma (BEHAROVCE 1748) 3. pozemok za domom al. za stodolou: aby w humnie strana budowana byla Ondrzeyowi (ŽK 1507); kupil roliu za humny na dwa gboly (SPIŠ 1693); biwsse nass spolusused na panskich humnoch w kradeži pristižený (P. BYSTRICA 1737); zahrady a humna magi se popolem z luhu posypati (Kal 18. st); humenný príd k 1: proty vhlu humenemu, ktery gest wedle wratt humenich (s. l. 1584); proty tim uokolcom a wratam humennim (ŽILINA 1662); pry humeney stene (NECPALY 1743); subst h. m humenník: czakal pana humeneho (D. ŠTUBŇA 1569); prisažnych ať drži a jeden s nich aby humennim byl (VRŠATEC 1683 E) P. tpn Humenna (Humenné 1332 VSO); mons Hwmenicza (na Spiši 1495); humience [-ce, -co], humienko dem k 1: rownim spusobem humiencze od sadu Blatniczkeho wissnieho aby užiwal (SKLABIŇA 1638); ona usiluge se humience postawit (TURIEC 1730); k 2: dczercze meg porauczym to humjenczo na Čzerpiely a zahradku za Wahem (ŽILINA 1594); (vtáky) na placy (:humenku:) behagj (OP 1685); k 3: areola: huménko, zahonek (KS 1763)