Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

huba¹ -y húb ž.

1. dužnatý rastlinný útvar rastúci z vláknitého podhubia, obyč. s hlúbikom a klobúkom, bot. huby Fungi: muchotrávka je h.; jedlé, jedovaté h-y, sušené h-y; chodiť na h-y; nábytok je napadnutý h-ou niektorým jej druhom spôsobujúcim plesnenie, hnilobu

2. pružná, pórovitá hmota zo schránok niekt. morských živočíchov použ. na umývanie ap.; syntetická napodobenina takej hmoty, špongia

● rásť, množiť sa ap. ako h-y po daždi veľmi; expr. → bláznivé h-y pojedol;

hubový¹ príd.: h-á polievka;

hubka -y -biek ž. zdrob.

hubka -ky hubiek ž. zdrob.

huba¹ huby húb ž. 1. často pl. huby ▶ bezlistý, dužinatý, stielkatý a bezchlorofylový rastlinný organizmus rozličného tvaru a veľkosti, pozostávajúci zväčša z podhubia, hlúbika a klobúka, živiaci sa buď cudzopasne, al. mŕtvym organickým materiálom: jedlé, jedovaté huby; chránené druhy húb; sušené huby; atlas húb; chodiť na huby; zbierať, konzervovať, sušiť huby; otráviť sa hubami; kapustnica s hubami; uvariť mäso na hubách; Babka nesie nošu húb - jesenných májoviek - a chce ich núkať po štyridsať korún za kilo. [V. Bednár]; V Červenej knihe ohrozených rastlín sú i niektoré huby, na Slovensku napríklad hríb kráľovský. [Sme 1999] □ bot. bazídiové huby najpočetnejšia skupina húb všetkých veľkostí, ktoré sa rozmnožujú výtrusmi tvoriacimi sa na bazídiu, výtrusonosnej stopke; nižšie huby s jednobunkovým podhubím al. bez podhubia; vyššie, pravé huby s mnohobunkovým al. článkovaným podhubím; halucinogénne huby ktoré vyvolávajú nekontrolovateľné euforické stavy, užívané ako droga
2. často pl. huby ▶ bezchlorofylový rastlinný organizmus, ktorý vyvoláva plesňové choroby rastlín a stromov al. ktorý sa vo vyšľachtenej forme používa na výrobu antibiotík a určitých druhov potravín či požívatín: parazitické huby (napr. námeľ, peronospóra); drevokazné huby ktoré parazitujú na drevinách a tým ich poškodzujú; dlážka, konštrukcia napadnutá hubou; ošetrenie dreva proti hubám; prípravky na ničenie húb; ochorenie pšenice vyvolané hubou; vlhké a studené steny sú ideálnym prostredím na rast húb a plesní □ čajová huba zmiešaná kultúra niektorých plesní a baktérií, skvasujúca sladké čajové odvary, používaná v ľudovom liečiteľstve
3. ▶ pružná pórovitá hmota zo schránok morských hubiek² al. zo syntetického materiálu dobre sajúceho vodu, používaná na umývanie; syn. hubka², špongia: namočiť, vyžmýkať hubu; utrieť tabuľu mokrou hubou
◘ fraz. množiť sa/rásť ako huby po daždi objavovať sa veľmi rýchlo a vo veľkom množstve; expr. bláznivé/šialené huby pojedol koná hlúpo, zbláznil sa ◘ parem. čím viac húb, tým tuhšia zima; huba, ryba, dyňa, sviňa potrebuje pohár vína po týchto jedlách človeka smädí; huby jedz, ale meno im vedz!; Ladislav huby sial, Peter s Pavlom pozbieral (27. a 29. jún); Peter a Pavol huby sejú/rozsievajú (29. jún)
▷ hubka¹ -ky hubiek ž. zdrob. k 1: táto h. bola náš jediný úlovok

hubka² -ky hubiek ž. 1. obyč. pl. hubky zool. ▶ kmeň morských i sladkovodných mnohobunkových živočíchov s primitívnou stavbou tela vázovitého, pohárovitého al. kríčkovitého tvaru, väčšinou žijúcich v kolóniách a pevne prisadnutých na dne (Porifera): telo hubky sa skladá z dvoch vrstiev buniek; h. z východnej časti Stredomoria sa vďaka pružným vláknam používala ako špongia
2. ▶ (malá) pružná pórovitá hmota zo schránok morských hubiek² al. zo syntetického materiálu dobre sajúceho vodu, používaná na umývanie; syn. huba¹, špongia: kuchynská, kozmetická, masážna h.; h. na umývanie riadu; vyžmýkať hubku

huba¹, -y, húb ž.

1. dužnatá stielkatá rastlina bez listovej zelene, obyč. so stopkou a klobúkom; bot. huby (Fungi): cudzopasné h-y; jedlé h-y; jedovaté, hovor. i divé, bláznivé, nár. i pochabé, šialené h-y; červivé h-y; sušené h-y

● množiť sa, rásť ako h-y po daždi rýchlo; hovor. iron. bláznivé huby pojedol hovorí, koná hlúpo, bláznivo; huba, ryba, dyňa, sviňa potrebuje pohár vína (porek.) žiada sa po nich piť;

2. pórovitá hmota umelá al. z morského živočícha, používaná na umývanie, špongia: gumová h.;

hubový príd.: h-á polievka, h. výťažok;

hubka¹, -y, -biek ž. zdrob. expr.;

hubkový príd.

hubka¹ p. huba¹

hubka², -y, -biek ž.: zool. h. mycia najjednoduchší mnohobunkový morský živočích (Euspongia officinalis)

hubka¹ ž.
1. druh jedlej huby: Hupki ňebívajú červivé (Bánovce n. Bebr.)
L. jeleňacá hupka (Mur. Dl. Lúka REV) - bot. hľuzovka letná (Tuber aestivum)
2. práchno, ktoré sa používalo kedysi pri zapaľovaní ohňa kresadlom: Dala tri uhliki na vatru a potem duchala, ta hupka sa jej zatlela, potom už bol oheň (Riečnica KNM); Tota hupka bula zos spaľenej rentki a do ňej śe zakresalo a śe rozdulo (Krížovany PRE)
3. špongia: Z hupku śe zetaralo na tablice (Dl. Lúka BAR)

hubka² ž.
1. zátka do fľaše: hupka (Devičie KRU, Cinobaňa LUČ, Studenec LVO)
2. drevený nástroj na pasírovanie: Hupke bívajú dvojakie, z rouňím dnom aj z rezíkama (Pukanec LVI)
3. zoskupenie vláken al. iných jednotlivých častí niečoho: Já son si zavesela na kliňec a nasuvala si to na také tri hupki (Podmanín PB); Tri hupke dovedna a bou̯ ústrech (Selce KRU)

hubka p. huba¹