Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

hromada -y -mád ž.

1. hŕba (význ. 1), kopa: h. dreva, nosiť veci na h-u

2. expr. veľké množstvo, hŕba (význ. 2), kopa: h. ľudí, peňazí

pejor. (po)hádzať všetko, všetkých na jednu h-u rovnako (zle) (z)hodnotiť;

hromádka -y -dok ž. zdrob.

1. k 1

2. expr. malé množstvo, hŕbka: h. detí

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hromada ‑y ‑mád ž.; hromádka ‑y ‑dok ž.

hromada -dy -mád ž.

hromada -dy -mád ž. 1. ▶ navŕšené množstvo niečoho; syn. hŕba, kopa: h. železa, papiera; h. trosiek; nosiť drevo na hromadu; hrabať sa v hromade odpadkov; čaká na ňu h. vypranej bielizne; Dažďová voda uprostred asanačného pásma sa dvíhala pri vysokých hromadách starostlivo naukladanej špinavej tehly. [J. Johanides]; Z domca ostala horiaca hromada dreva. [A. Masár-Tatranský]
2. trochu expr. ▶ veľké množstvo niečoho, veľa; syn. hŕba, kopa: h. nezodpovedaných otázok; mať hromadu času, starostí; stojí to hromadu peňazí; Hromada rokov delí ju od pamiatok z detstva. [J. Alexy]; Pozrite sa, povedal šofér, tam už sadia slnečnice, každý rok je ich tu hromada. [P. Jaroš]
3. trochu expr. ▶ veľké (neusporiadané) množstvo ľudí; syn. hŕba, kopa: pred obchodom stála h. ľudí; spevák mal celú hromadu obdivovateliek; vypočuť hromadu svedkov; zostala po ňom hromada detí veľa sirôt
fraz. expr. byť/vyzerať/tváriť sa/sedieť ako hromada nešťastia byť utrápený, sužovať sa; hádzať/hodiť všetkých/všetko na jednu hromadu pripisovať, pripísať rovnaké (obyč. negatívne) vlastnosti všetkým ľuďom z určitej skupiny al. javom z určitej kategórie, nevidieť rozdiely medzi jednotlivými ľuďmi, javmi
hromádka -ky -dok ž. zdrob.: h. piesku, skál; h. zvedavých divákov; Rozštiepal suché polienka a poukladal ich na úhľadnú hromádku. [L. Ťažký]; Toľké peniaze, toľké peniaze! - Táto hromádka? To je nič. [Milan Ferko]; hromádočka -ky -čiek ž. zdrob. expr.: Katarína klesne, čupne na päty, zosype sa na hromádočku. [D. Tatarka]; hromadisko -ka -dísk s., v sg. N a A i ž. zvel. k 1: h. kamenia

-da/566428±1716 2.90: substantíva m. živ. N sg. 43463→43739
+209
−116
predseda/26255 podpredseda/5087 vojvoda/2846 gazda/2740 Dzurinda/2108 Sloboda/1364 Vajda/742 Svoboda/692 Duda/446 Labuda/375 vajda/259 arcivojvoda/194 Hromada/0→179
+18
−35
(12/451)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dav veľké množstvo ľudí v neusporiadanom útvare • zástup: nedozerné davy, zástupyhúf: húfy divákov na štadiónemasa: masy obyvateľstvaprúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd demonštrantovexpr.: hromadakopahŕbakŕdeľ: hromada, kopa, hŕba, kŕdeľ detízáľahazáplava: záľaha, záplava vojakovprocesia (množstvo ľudí idúcich za sebou): procesia výletníkovarmáda: armáda štrajkujúcich pred bránami závoduhovor. expr.: rákoš: rákoš žiakov na školskom dvorehrúza: hrúza ľudíexpr., obyč. pejor. tlupahovor. fúra: fúra ľudísubšt.: spústa • kopec


hromada 1. p. kopa 1, 2, kus 3, zástup 2, dav 2. p. veľa


kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnojahŕbakopechrobľa: hŕba kameniastôshovor.: štôsštósexpr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromadahŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detíhúf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýbmasa: masy čitateľovdav: davy ľudí na uliciachzástup: zástupy demonštrantovkŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detíhovor. halda: haldy smetíhovor. more: more ľudí, more sĺzhovor. regiment: regimenty divákovhovor. expr. fúra: fúra návštevníkovhovor. expr.: hrôzahrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papierahovor. expr. sila: sila ľudíhovor. expr. rákoš: rákoš kačícexpr. hora: hora starostísubšt. kopec: kopec trápeniaexpr.: záplavazáľaha: záplava, záľaha utečencovexpr. vagón: vagón rečíexpr. milión: milióny nezamestnanýchexpr. roj: roj školákovexpr. stoh: stoh spisovexpr. hrča: hrča chalanov (Kužel)expr. vodopád: vodopád slovexpr. vrch: vrch kníh (Tatarka)expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentovpubl. inflácia: inflácia sľubovsubšt. spústa: spústa utečencov

3. p. veľa


kus 1. niečo z celku • diel: veľký kus, diel poľačasť: rozlomiť niečo na dva kusy, na dve častihovor. fľak: fľak zemenár. falat: falat chlebazastaráv. zván (veľký kus): zván soli; expr. dzgán (Plávka, Zelinová): dzgány skál

2. samostatná jednotka väčšieho množstva: kusy nábytkupredmet (jednotlivý kus istého druhu): muzeálne predmetyexemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov): doklad vo viacerých exemplárochvýtlačok (vytlačený exemplár knihy, časopisu a pod.): kontrolovať prvé výtlačkyvyhotovenie: vypracovať faktúru v dvoch vyhotoveniach

3. veľké množstvo • expr.: kopahromadakopechora: vykonať kus, kopu, hromadu, kopec práce; hora problémovhovor. expr. fúra: fúra starostí, nepríjemnostísubšt. spústa

4. p. dielo


množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantitakvantum: neprimerané množstvo, kvantumpočet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke?objemrozsahveľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov

2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľakvantum: množstvo, kvantum ľudíbohatstvohojnosť: hojnosť nápadovmyriadahovor. expr.: miliónvagón: vagón myšlienokhúfmasamorehromadakopahŕbahovor. expr.: fúrahaldanávalzáľahazáplavalestucetpaletakniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy)rad: rad rokov

p. aj kopa 2


skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromadakopakŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatriedavrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletónpelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: bandagrupaperepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

p. aj spoločnosť 2


veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodnemnohodosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľovplno: všade bolo veľa, plno krikunemálozaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratilhojnesporovýdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatnehovor.: mocaž-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-ažexpr.: hromadakopahŕbacelá kopacelá hŕbahovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostalaexpr. hory-doly: nasľubovať hory-dolyexpr.: niečodačovoľačočosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsilexpr.: poriadnepožehnane: detí má poriadne, požehnanehovor. expr.: neúrekomvyše práva: starostí má neúrekom, vyše právafraz.: na tuctyna stovkyhovor. expr.: hrôzahrúzaaž bedaaž strachdo aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strachhovor. expr.: bohviekoľkočertviekoľkoktoviekoľkoktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobilhovor. zried. dúže (Hviezdoslav)veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piťpriveľaprimnohonadmierunadmernehovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčíexpr.: preveľapremnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetovkniž. zastar. drahne (Kukučín)subšt.: spústa • habadej


zástup 1. zoradená skupina jednotlivcov za sebou: vojaci išli v zástupehovor. šor: stáť v šorehovor. front: front na vstupenkyrad (skupina jednotlivcov al. vecí zoradená v línii vedľa seba al. za sebou): rad cvičencovporadie (zaradenie v istom slede za sebou): postaviť sa mimo poradiaprúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd manifestantovexpr. procesia: procesia výletníkov

2. veľké neusporiadané množstvo ľudí • dav: zástup, dav demonštrantov; dav vtrhol do budovymasa: masy pochodujú mestomhúf: húf detíexpr.: kopakopechromada: na zápas prišla kopa, hromada divákovexpr.: hŕbazhrk: hŕba zvedavcovexpr.: záplavazáľaha (veľmi veľké množstvo): záplava, záľaha vojakovexpr. kŕdeľ: kŕdeľ školákovexpr. armáda: armáda nezamestnanýchhovor. expr. rákoš: rákoš detíhovor. fúra: fúra ľudíexpr., obyč. pejor. tlupasubšt. spústa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hromada, -y, -mád ž.

1. kopa, hŕba neusporiadaných vecí, voľne ležiace množstvo niečoho: h. uhlia, kameňov, piesku, zbožia, dreva, materiálu, kníh; znášať, hádzať na h-u, ležať na h-e

hovor. hádzať niekoho, niečo na jednu h-u rovnako hodnotiť; h. nešťastia o nešťastnom, nešťastne vyzerajúcom človeku;

2. expr. väčšie množstvo, mnoho niečoho (i ľudí): h. peňazí, detí, ľudí mnoho; perál hromady (Sládk.);

hromádka, -y, -dok ž.

1. zdrob. menšia hromada, kôpka: h. handár (Fr. Kráľ)

hovor. h. nešťastia o nešťastnom, nešťastne vyzerajúcom človeku;

2. nár. 13 snopov obilia uložených v podobe kríža: Otec jačmeň kosí a syn snopy nosí do hromádky. (Kuzm.)

hromada ž.
1. csl kopa, hŕba niečoho: Je tam hromada skál (Kociha RS); Mau̯ tíh metrou uš takú hromadu (Tek. Breznica NB); Šicko śe vaľa na hromadi (Studenec LVO); hromada (Štefanov SEN)
F. mala hromada veľku pita (Brezina TRB) - keď si niekto niečo nadobudne, obyč. túži mať ešte viac; ešče je hromaďe (Bošáca TRČ) - ešte neporodila
2. expr. veľa, väčšie množstvo niečoho: Vi máte hromadu penezí (Kameňany REV); Na takom kúsku bolo tej burgiňi hromada (Lapáš NIT); Mali zme hromadu lichvi (Dubová MOD); Je hromada hodzin (Jablonové MAL); Bula tu hromada ľudzi (Sobrance)
3. strsl zastar. schôdza, zhromaždenie: Bačou voľila hromada (Hruštín NÁM); F krčme bívalo šetko, svaďbi, muziki i hromadi boli (Pokryváč DK); Na fašangi maľi súkeňíci víročné hromadi (Prievidza); hromadisko ž. zvel. expr. k 1: Takúto hromaďisko nachistaného haluzá do voza nezoberie (Dol. Súča TRČ)

hromada ž
1. nakopené množstvo niečoho, kopa: gestie neny wsseczko na hromadu zwezene (VESELÉ 1583); narubal hromadu brwen (TRENČÍN 1640); na hromadu rudu wozit (OCHTINÁ 1707); zelezny rad na hromade zlozeny (BECKOV 1729); acervi stercoris: hnogné hromadi; mons frumenti: hromada obilná (KS 1763);
x. pren wsseckich lidi smrt na hromadu hadže (GŠ 1758) nerobí medzi nimi rozdiel; v h-e prísl výraz pokope, pospolu: wssecky artykule w hromadě předkládati (BK 1581); preczo nechtegy w hromadie chodyt (B. ŠTIAVNICA 1613); (ovce) w jednej hromade spolu lihagu (VOv 1779); na/v h-u, do h-y prísl výrazy dovedna, dokopy, dohromady: kwet gegj (čakanky) se zawre a w hromadu složj (MT 17. st); pacholkov do hromadi se zbjeragiczich (RAKOĽUBY 1724); zhromaždzugess gako mrawec na hromadu mnoho (GŠ 1758); po h-e prísl výraz hromadne, spoločne: coacerva im: húffem, po húffe, po hromade (KS 1763)
2. veľké množstvo: zasluch hromady (MS 1758); acervus pecuniae: hromada peňez (KS 1763); ňemalá pokladuw naších hromada (BR 1785);
x. expr celé h-y, po h-ách veľmi veľa: tel mrtvých po hromadách tu se válajících (ASL 1763); psi, kterích celé hromadi po ulicách postávajú (BR 1785)
3. zhromaždenie, zasadanie: prečuo sy w hromadye u richtara nyeswedčila (ORAVA 1740); cela poctiwa hromada frankowska (s. l. 1752); grex: hromada lidu aneb zhromážďenj (KS 1763)
P. atpn Petrus Hromada (vo Vrbovom 1494); Albertus Hromada (N. MESTO n. V. 1522 U1); -ný príd: acervosus: wrchowaty, hromadny (KS 1763); -ne prísl: acervatim: wrchowaťe, hromadňe (KS 1763); hromádka, hromádočka [-eč-] dem k 1: wlny na cztiroch hromatkach (LIETAVA 1607); uprostred mrawczoweg hromatky (LR1 17. st) mraveniska; hromatka zemi (LC 1707); slunečne paprsski pozbiragu sa do gedneg hromadečki (KP 18. st)
P. atpn Georgius Hromadka (GAJARY 1592 U1)

Hromada_1 Hromada Hromada_2 Hromada
hromada
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) hromada
G (bez) hromady
D (k) hromade
A (vidím) hromadu
L (o) hromade
I (s) hromadou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) hromady
G (bez) hromád
D (k) hromadám
A (vidím) hromady
L (o) hromadách
I (s) hromadami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HROMADA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 586×, celkový počet lokalít: 142, najčastejšie výskyty v lokalitách:
BREZANY (obec NEDOŽERY-BREZANY), okr. PRIEVIDZA – 58×;
ZÁHORCE, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 19×;
PRIEVIDZA II-PÍLY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 17×;
RAJECKÁ LESNÁ, okr. ŽILINA – 17×;
NEDOŽERY (obec NEDOŽERY-BREZANY), okr. PRIEVIDZA – 15×;
PRIEVIDZA IV-KOPANICE (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 15×;
DOLNÝ ŠTÁL, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 14×;
ČERVENÍK, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 13×;
KOMJATNÁ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 13×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 12×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu