Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj subst priezviská

hromada -y -mád ž.

1. hŕba (význ. 1), kopa: h. dreva, nosiť veci na h-u

2. expr. veľké množstvo, hŕba (význ. 2), kopa: h. ľudí, peňazí

pejor. (po)hádzať všetko, všetkých na jednu h-u rovnako (zle) (z)hodnotiť;

hromádka -y -dok ž. zdrob.

1. k 1

2. expr. malé množstvo, hŕbka: h. detí

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hromada ‑y ‑mád ž.; hromádka ‑y ‑dok ž.

hromádka -ky -dok ž. zdrob.

hromada -dy -mád ž. 1. ▶ navŕšené množstvo niečoho; syn. hŕba, kopa: h. železa, papiera; h. trosiek; nosiť drevo na hromadu; hrabať sa v hromade odpadkov; čaká na ňu h. vypranej bielizne; Dažďová voda uprostred asanačného pásma sa dvíhala pri vysokých hromadách starostlivo naukladanej špinavej tehly. [J. Johanides]; Z domca ostala horiaca hromada dreva. [A. Masár-Tatranský]
2. trochu expr. ▶ veľké množstvo niečoho, veľa; syn. hŕba, kopa: h. nezodpovedaných otázok; mať hromadu času, starostí; stojí to hromadu peňazí; Hromada rokov delí ju od pamiatok z detstva. [J. Alexy]; Pozrite sa, povedal šofér, tam už sadia slnečnice, každý rok je ich tu hromada. [P. Jaroš]
3. trochu expr. ▶ veľké (neusporiadané) množstvo ľudí; syn. hŕba, kopa: pred obchodom stála h. ľudí; spevák mal celú hromadu obdivovateliek; vypočuť hromadu svedkov; zostala po ňom hromada detí veľa sirôt
fraz. expr. byť/vyzerať/tváriť sa/sedieť ako hromada nešťastia byť utrápený, sužovať sa; hádzať/hodiť všetkých/všetko na jednu hromadu pripisovať, pripísať rovnaké (obyč. negatívne) vlastnosti všetkým ľuďom z určitej skupiny al. javom z určitej kategórie, nevidieť rozdiely medzi jednotlivými ľuďmi, javmi
hromádka -ky -dok ž. zdrob.: h. piesku, skál; h. zvedavých divákov; Rozštiepal suché polienka a poukladal ich na úhľadnú hromádku. [L. Ťažký]; Toľké peniaze, toľké peniaze! - Táto hromádka? To je nič. [Milan Ferko]; hromádočka -ky -čiek ž. zdrob. expr.: Katarína klesne, čupne na päty, zosype sa na hromádočku. [D. Tatarka]; hromadisko -ka -dísk s., v sg. N a A i ž. zvel. k 1: h. kamenia

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hromada, -y, -mád ž.

1. kopa, hŕba neusporiadaných vecí, voľne ležiace množstvo niečoho: h. uhlia, kameňov, piesku, zbožia, dreva, materiálu, kníh; znášať, hádzať na h-u, ležať na h-e

hovor. hádzať niekoho, niečo na jednu h-u rovnako hodnotiť; h. nešťastia o nešťastnom, nešťastne vyzerajúcom človeku;

2. expr. väčšie množstvo, mnoho niečoho (i ľudí): h. peňazí, detí, ľudí mnoho; perál hromady (Sládk.);

hromádka, -y, -dok ž.

1. zdrob. menšia hromada, kôpka: h. handár (Fr. Kráľ)

hovor. h. nešťastia o nešťastnom, nešťastne vyzerajúcom človeku;

2. nár. 13 snopov obilia uložených v podobe kríža: Otec jačmeň kosí a syn snopy nosí do hromádky. (Kuzm.)


hromádka p. hromada

hromádka ž.
1. menšia kopa: Ke_ca lámala kukurica, dávala sa na také hromátki (Lapáš NIT); Rosku̯ádeu̯ si jabúčka na tri hromátki (Jablonové MAL)
2. útvar z uložených snopov obilia: Nakládli zmo dvacädž hromádok pšenici (Sása REV); Ke_to biu̯o suché, sa to povázau̯o šecko, postavili sa hromátki (Hlboké SEN); Do križika śe položa petnadz abo trina_cnopi, ftedi śe vola hromatka (Sokoľ KOŠ)
3. druh jedlej huby, bot. podpňovka obyčajná (Armillariela mellea): Václavki, u nás to volali hromátki, v hŕbach pot smrekmi to rástlo (Kraľovany DK); V jasen rostli hromatki aj kolovirki (Dubová MOD)

hromada ž
1. nakopené množstvo niečoho, kopa: gestie neny wsseczko na hromadu zwezene (VESELÉ 1583); narubal hromadu brwen (TRENČÍN 1640); na hromadu rudu wozit (OCHTINÁ 1707); zelezny rad na hromade zlozeny (BECKOV 1729); acervi stercoris: hnogné hromadi; mons frumenti: hromada obilná (KS 1763);
x. pren wsseckich lidi smrt na hromadu hadže (GŠ 1758) nerobí medzi nimi rozdiel; v h-e prísl výraz pokope, pospolu: wssecky artykule w hromadě předkládati (BK 1581); preczo nechtegy w hromadie chodyt (B. ŠTIAVNICA 1613); (ovce) w jednej hromade spolu lihagu (VOv 1779); na/v h-u, do h-y prísl výrazy dovedna, dokopy, dohromady: kwet gegj (čakanky) se zawre a w hromadu složj (MT 17. st); pacholkov do hromadi se zbjeragiczich (RAKOĽUBY 1724); zhromaždzugess gako mrawec na hromadu mnoho (GŠ 1758); po h-e prísl výraz hromadne, spoločne: coacerva im: húffem, po húffe, po hromade (KS 1763)
2. veľké množstvo: zasluch hromady (MS 1758); acervus pecuniae: hromada peňez (KS 1763); ňemalá pokladuw naších hromada (BR 1785);
x. expr celé h-y, po h-ách veľmi veľa: tel mrtvých po hromadách tu se válajících (ASL 1763); psi, kterích celé hromadi po ulicách postávajú (BR 1785)
3. zhromaždenie, zasadanie: prečuo sy w hromadye u richtara nyeswedčila (ORAVA 1740); cela poctiwa hromada frankowska (s. l. 1752); grex: hromada lidu aneb zhromážďenj (KS 1763)
P. atpn Petrus Hromada (vo Vrbovom 1494); Albertus Hromada (N. MESTO n. V. 1522 U1); -ný príd: acervosus: wrchowaty, hromadny (KS 1763); -ne prísl: acervatim: wrchowaťe, hromadňe (KS 1763); hromádka, hromádočka [-eč-] dem k 1: wlny na cztiroch hromatkach (LIETAVA 1607); uprostred mrawczoweg hromatky (LR1 17. st) mraveniska; hromatka zemi (LC 1707); slunečne paprsski pozbiragu sa do gedneg hromadečki (KP 18. st)
P. atpn Georgius Hromadka (GAJARY 1592 U1)

Hromádka Hromádka
hromádka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) hromádka
G (bez) hromádky
D (k) hromádke
A (vidím) hromádku
L (o) hromádke
I (s) hromádkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) hromádky
G (bez) hromádok
D (k) hromádkam
A (vidím) hromádky
L (o) hromádkach
I (s) hromádkami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HROMÁDKA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 240×, celkový počet lokalít: 67, najčastejšie výskyty v lokalitách:
ŽIAR NAD HRONOM, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 24×;
HANDLOVÁ, okr. PRIEVIDZA – 24×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 14×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 14×;
PRIEVIDZA II-PÍLY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 9×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 8×;
HLINÍK NAD HRONOM, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 7×;
LUTILA, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 7×;
BZENICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 6×;
TRENČIANSKA TEPLÁ, okr. TRENČÍN – 6×;
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu