hrnčiar -a m. odborník vo výr. hlinených nádob: ľudový h.;
hrnčiarka -y -rok ž.;
hrnčiarsky príd.: h-a hlina; h. kruh otáčavý pracovný stolík hrnčiarov;
hrnčiarstvo -a s. (umel.) výr. hrnčiarskeho tovaru
hrnčiar -ra pl. N -ri m.
hrnčiar -ra pl. N -ri m. ▶ (remeselný) výrobca al. v minulosti aj predavač hrnčiarskych výrobkov, hlinených nádob al. nástrojov pre hospodárstvo a remeslá: umelecký h.; habánski, pozdišovskí hrnčiari; patriť do cechu hrnčiarov; vyučiť sa za hrnčiara ▷ hrnčiarka -ky -rok ž.: výstava z tvorby známej hrnčiarky
hrnčiar, -a m. výrobca hlinených hrncov;
hrnčiarka, -y, -rok ž.;
hrnčiarsky príd.: h-a hlina, h. tovar; h. kruh otáčajúci sa pracovný stolík potrebný pri výrobe hlinených hrncov;
hrnčiarstvo, -a str. hrnčiarske remeslo
harčar p. hrnčiar
hrnčiar m. (harčar) csl výrobca al. predavač hlineného riadu: U naz na Orave boľi hrnčari (Trstená); To je hrnšier zo Zálužan (Kociha RS); Telo hrnčárvov tu bolo! (V. Rovné BYT); Harčare predavaja harčki take hľiňane (Dl. Lúka BAR); hrnčír (Pernek MAL); hrnčiarka ž.: Povedala hrnčárce, abi jéj sama ňejaké dobré hrnce vibrala (Bošáca TRČ)
harenčar p. hrnčiar
hrnčiar [-iar, -ár, -är, -ír] m kto vyrába hlinené nádoby: hrnczyarowy, czso pecz sprawuwal (RADVAŇ 1607); hrnčerowj prykazano, aby každy hrnec dwakrat palil (ŠTÍTNIK 1610); gako nadoby hrnčyre skusuge pec ohniwa (SK 1697); hrnčiar hrnčiara ňenawydi (GP 1782) P. tpn Villa Grincha (!) (Nitrianske Hrnčiarovce 1113 CDSl); x. atpn Gregorio Hryncher (v Lopeji 1505); -ov príd privl: pole hrnčirowo (Le 1730); z hrnčarowég hlini (KB 1756); -sky príd: mladency remesla hrnčirskeho (RUŽOMBEROK 1598); hrncsarskemu czechu; ryadu hrnčiarskeho (ŽILINA 1693-94; 1706); figlinum: hrnčárská robota; terra figularis: hlina hrnčárská (KS 1763); -stvo [-o, -í] s hrnčiarske remeslo: figulina: hrnčárstvo, -stwj (KS 1763); dostj sprosté zdá se bytj hrnčýrstwo (SlK 1766-80)