hrdlička -y -čiek ž. spevavý vták podobný holubovi, zool. Streptopelia: hrkútanie, cukrovanie h-y
● smiať sa ako h. pekne; žijú ako dve h-y v láske;
hrdličí príd.: h-ie mláďa;
pren. h. smiech
hrdlička -ky -čiek ž.
hrdlička -ky -čiek ž. ▶ vták z čeľade holubovitých so štíhlym telom a malou hlavou podobný holubovi, charakteristický svojím hrkútaním: hniezdo hrdličky; kŕdeľ hrdličiek; Agáty vo svojich korunách pochytali vrabce, možno aj niektoré hrdličky. [D. Dušek]; Malý hrkúta ani hrdlička. [V. Šikulová]; Cukrovala ako hrdlička, zvodne sa usmievala a pozerala na mňa s lichotivým obdivom. [K. Lászlová] □ zool. hrdlička záhradná Streptopelia decaocto; hrdlička poľná Streptopelia turtur ◘ fraz. žijú si ako [dve] hrdličky nažívajú v láske, sú spolu spokojní a šťastní
hrdlička, -y, -čiek ž. spevavý vták z čeľade holubov; zool. h. chichotavá (Streptopelia roseogrisea), h. divá (S. turtur); h. cukruje
● smeje sa ako h. milo, zvonivo; žili si ako hrdličky (Taj.) šťastne, spokojne, v láske;
hrdličí, -ia, -ie príd.: h. párik, h-ie mláďa, h-ie hniezdo; pren. h. smiech (Smrek) milý, zvonivý
erlička p. hrdlička
herlička p. hrdlička
hrdlička ž. (herľička, erľička) csl spevavý vták z čeľade holubov, zool. Streptopelia: Na našom orechu hňiezďej hrdľiške (Kociha RS); Hrllička je volačo menšá jag holúp (Bánovce n. Bebr.); V ľeše herkotaľi herľički (V. Šariš PRE); erľička (Smižany SNV); ďivá hrdliška (Sása REV); polná hrdlička (Vígľaš ZVO) F. ak si hrkútajú ani hrdliški! (Kameňany REV) - milo sa rozprávajú
hrdlička [hr(d)l-, her(d)l-], zried hrdlica ž zool h. divá Streptopelia turtur: dwe hrdlicžky aneb dwoge holubietok (BAg 1585); ptáčik herdlička (ASL 1603-04); s prosem se krmá hrdlički (KS 1763); z herlicki serce (RG 18. st); genuit Turtur: lka hrdlica (LD 18. st) P. atpn Hrlicžkowj (ŽILINA 1585); Georgius Hrlica (LIKAVA 1625 U2); hrdličí príd: Wenusse take spolu y ze swjm hrdličjm zaprahem w belasem oblace zmizela (PT 1796);