hraboš -a mn. N a A -e m. malý hlodavec podobný myši, zool. Microtus;
pren. pejor. živ. mn. -i nadávka hrabivému človekovi
hraboš G a A -ša pl. N a A -še m.
hraboš -ša m. 1. pl. N a A -še ▶ malý, myši podobný hlodavec z čeľade myšovitých živiaci sa zväčša zrnom a zelenými časťami rastlín, z ktorých si robí zásoby aj na zimu: ničenie hrabošov; myšiak sa živí prevažne hrabošmi; Spotreba pascí bola enormná, lebo osobitne hraboše sa natoľko rozmnožili, že boli priam pohromou. [V. Ferko] □ zool. hraboš poľný Microtus arvalis; hraboš močiarny Microtus agrestis; hraboš tatranský Microtus tatricus 2. pl. N -ši pejor. ▶ kto berie, zhromažďuje pre seba majetok, peniaze a pod., chamtivec (často ako nadávka); syn. hrabivec: egoistickí, intrigánski, nadutí hraboši; Zo strýka sa stával pomaly pobožný hraboš. [D. Tatarka]
hraboš p. lakomec
lakomec kto lipne na majetku al. kto sa nerád o niečo delí • expr. žgrloš: ten lakomec, žgrloš nepustí ani groš • žgrľo • expr.: hladoš • škrečok • nár. žgrgoň (Urbánek) • expr.: žujo (Hronský) • pejor.: skupáň • držgroš • skuhroš • skuhrák • skuhravec • skuhroň • pažravec • vlkolak • pejor. zried.: skývražník • škrhliak • skrbloš • skrbec • skuhráň • hovor. expr.: škót • škrob: nebuď škót a oferuj čosi • ziskuchtivec (kto sa zameriava na získanie majetku) • expr.: hrabivec • chamtivec • mamonár: ziskuchtivec, mamonár v obchode nepozná brata • expr.: vydriduch • vydrigroš • hrabáč • hraboš • pachtivec
hraboš, -a, mn. č. -e m.
1. poľná myš; zool. h. poľný (Mierotus arvalis);
2. (mn. č. -i) pejor. lakomec, hrabivec: hraboši groša (Pláv.); Zo strýka sa stával hraboš. (Tat.)
hraboš m. trn larva chrobáka hrbáča obilného (zool. Zabrus tenebriodes): hraboš (Brestovany TRN)