hrabina -y ž.
1. hromad. hrabový porast
2. hrabové drevo
hrabina -ny -bín ž.
hrabina -ny -bín ž. 1. hromad. ▶ porast tvorený hrabmi, hrabový porast: hustá h.; zbierať huby v hrabine 2. obyč. pl. hrabiny les. ▶ spoločenstvá hrabových porastov: Zahryzli sa do dubín, cerín, hrabín a vyklčovali ich. [A. Bednár] 3. hromad. ▶ hrabové drevo, hrabové haluze: kúriť nazbieranou hrabinou; píliť hrabinu; Ľahko sa dotkol hrabiny a, krivkajúc na ľavú nohu, vyšiel pred bránu. [D. Dušek]
hrabina, -y, -bín ž.
1. hrabová hora, hrabový porast;
hrabina ž. hromad. 1. jstrsl, jzsl, šar hrabový porast, hrabový les: Ta̋to rosne len samá hrabina (Kameňany REV); Išél na halúzié do hrabini (Bošáca TRČ); I v hrabini jezd dakedi gribi (Ratvaj SAB) 2. jtek hrabové drevo: Ej, hrabina je dobruo hustuo drevo (Pukanec LVI)