hrča -e hŕč/hrčí ž.
1. navretá opuchlina, hrbolec (obyč. po údere): mať h-u na čele, navrela mu h.
2. uzol (v dreve): h-e v doskách
3. niečo skrútené do gule, do uzla, guča: zhúžvať papier do h-e; h. na priadzi uzlík; h. cesta
4. hŕba (význ. 3): ovce sa zbili do h-e
5. sumec;
hrčka -y -čiek ž. zdrob.
hrčka -ky hrčiek ž. zdrob.
hrča1 hrče hŕč/hrčí ž. 1. ▶ navretá opuchlina (obyč. po údere): má hrču na hlave; na čele mu navrela h.; navarila mu repíkový odvar a tým si obkladal hrče a rany 2. ▶ guľovitý útvar: h. kamennej soli; hrče na kĺboch ukazovákov a prostredníkov [A. Ferko]; Na ľavej lícnej kosti mu rástla hrča. [P. Glocko] 3. ▶ uzlovitý útvar v dreve: oválna, kruhová h.; na dlážke je veľa hŕč; z dosák vypadávajú hrče; Vojde dnu a dlho sa zahľadí na hrču, čo sa trochu černie v prostriedku stola. [J. Cíger Hronský] 4. ▶ niečo sformované, pozahýnané do gule: v matraci sú hrče; zhúžvať papier do hrče 5. expr. ▶ viac jednotlivcov pokope, skupina, hlúčik, hŕba: h. detí; Zbíjame sa do hrče, nikomu sa nechce samému utekať. [L. Ťažký] 6. expr. ▶ veľké množstvo niečoho; syn. hŕba, kopa: položil na stôl hrču peňazí; Vymýšľala preňho hrču robôt. [Milan Ferko] ◘ fraz. chlap ako hrča zavalitý, dobre stavaný; mať [horkú] hrču v hrdle cítiť žiaľ ▷ zdrob. ↗ hrčka; hrčisko -ka hrčísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: papierové h.; má veľkú h. na nohe
hrčka -ky hrčiek ž. 1. zdrob. ▶ malá hrča, vypuklina: boľavá h.; hrčky na krku; hrčky zlepeného peria; nahmatať hrčku na, v prsníku; v kaši sú hrčky 2. ▶ útvar, ktorý je výsledkom viazania; syn. uzlík: urobiť na konci nite hrčku; zapracovať hrčky na rube výšivky; Kým si spravil hrčku na dratve, nezabudol sa nás spýtať: - Kedy krajčír darmo šije? [M. Figuli]
hrča1, -e, hŕč/hrčí ž.
1. hrbolec, navretá opuchlina na ľudskom al. živočíšnom tele: h. na hlave; h. mu navrela, naskočila na čele;
2. tvrdá uzlina v dreve, uzol: h. na doske, h. v dlážke;
3. guľovitá al. guľkovitá vyvýšenina, hrbolček, uzlina, gundža: h. na strome, na povraze, na priadzi;
pren. niečo skrútené, sformované do gule: h. cesta, mäsa (Taj.), h. smoly (Jil.), h-e dymu (Bod.);
4. hŕba, hromada, množstvo niečoho: ovce zbijú sa do hrče (Kuk.); Po zemi živá hrča — pes na piesku zvíja sa. (Ráz.);
hrčka, -y, -čiek ž. zdrob.
hrčka p. hrča1
grčka p. hrčka
hrčka ž. (grčka) 1. malá navretá opuchlina al. výrastok na tele človeka al. zvieraťa: Hňeď mu hrčka navrela! (V. Bielice TOP); Na pečenki nariasle hrčke tem belgickim zajacom (Čelovce MK); Ot čoho máš tú hrčku pod okom? (Prosné PB) 2. vyčnievajúca časť hrtana, ohryzok: hrčka (Dol. Tisovník MK, Šuľa MK) 3. zhrubnuté miesto, menšia uzlina v dreve: Malá hrška mahe bidž v deske (Kameňany REV); Vičirkane prúti pusťili korene, na ňih vzňikala taká hrčka (Str. Plachtince MK); Na husle misí ísť takuo drevo bez hrčki (Srňacie DK) 4. útvar, ktorý vzniká zviazaním niečoho, uzol: Urob hršku na cvierňe! (Kociha RS); Pret šicím urob hrčku na ňici (Prosné PB); viazaď na hrčku (Pukanec LVI, Čelovce MK) 5. niečo sformované al. zrazené do tvaru guľky: Nadrobí sa sir tak, žebi ňebou̯o žädnej hrčki (Zázrivá DK); Vlna, čo ňeto jednej hrčki na ňej (Závadka n. Hron. BRE); Maslo sa dalo do vodi, spravila sa večia hrčka (V. Maňa VRB); Po zvlhnutí v múke sa niékedi robili grčki, preto sa mosela osiévat (Šípkové PIE) F. dze sa gúľá hentá hrčka?! (Prosné PB) - o malej tučnej žene 6. skrútený a nad uchom upevnený vrkoč vlasov (v účese pod čepiec): hrčka (Závadka n. Hron. BRE)