hrča -e hŕč/hrčí ž.
1. navretá opuchlina, hrbolec (obyč. po údere): mať h-u na čele, navrela mu h.
2. uzol (v dreve): h-e v doskách
3. niečo skrútené do gule, do uzla, guča: zhúžvať papier do h-e; h. na priadzi uzlík; h. cesta
4. hŕba (význ. 3): ovce sa zbili do h-e
5. sumec;
hrčka -y -čiek ž. zdrob.
hrča hrče hŕč/hrčí ž.
hrča1 hrče hŕč/hrčí ž. 1. ▶ navretá opuchlina (obyč. po údere): má hrču na hlave; na čele mu navrela h.; navarila mu repíkový odvar a tým si obkladal hrče a rany 2. ▶ guľovitý útvar: h. kamennej soli; hrče na kĺboch ukazovákov a prostredníkov [A. Ferko]; Na ľavej lícnej kosti mu rástla hrča. [P. Glocko] 3. ▶ uzlovitý útvar v dreve: oválna, kruhová h.; na dlážke je veľa hŕč; z dosák vypadávajú hrče; Vojde dnu a dlho sa zahľadí na hrču, čo sa trochu černie v prostriedku stola. [J. Cíger Hronský] 4. ▶ niečo sformované, pozahýnané do gule: v matraci sú hrče; zhúžvať papier do hrče 5. expr. ▶ viac jednotlivcov pokope, skupina, hlúčik, hŕba: h. detí; Zbíjame sa do hrče, nikomu sa nechce samému utekať. [L. Ťažký] 6. expr. ▶ veľké množstvo niečoho; syn. hŕba, kopa: položil na stôl hrču peňazí; Vymýšľala preňho hrču robôt. [Milan Ferko] ◘ fraz. chlap ako hrča zavalitý, dobre stavaný; mať [horkú] hrču v hrdle cítiť žiaľ ▷ zdrob. ↗ hrčka; hrčisko -ka hrčísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: papierové h.; má veľkú h. na nohe
hrča2 hrče hrčí/hŕč ž. ▶ najväčšia sladkovodná dravá ryba v našich vodách, žijúca na bahnitom dne, zool. sumec západný Silurus glanis: uloviť hrču; piecť filé z hrčí
hrča 1. navretá spuchlina: mať hrču na hlave • hrbolec: navreli mu hrbolce na tele • hľuza • expr.: guča • gundža
2. uzlovitý útvar (obyč. v dreve) • uzol: hrča, uzol v dlážke • nár. suk
3. niečo skrútené do gule, do uzla • expr.: guča • gundža: hrča, guča, gundža papiera, cesta • húžva: šatku skrútila do húžvy • expr. žvacheľ: vytiahol žvacheľ bankoviek
4. ryba s mäsitými výrastkami pri ústach • sumec
5. p. kopa 2
chumáč niečo zmotané dohromady: chumáč nití, vaty • hrča: zhúžvať papier do hrče • chuchvalec: chuchvalec vlny • klk: klky priadze • expr.: guča • gundža • chumeľ: guča snehu, chumeľ vlasov • strapec: strapec srsti • odb. trs: trs trávy • chochol (odstávajúci chumáč vlasov, srsti, peria): na hlave mu trčí chochol • vecheť (chumáč slamy, obyč. na podpaľovanie al. čistenie): vydrhnúť sud vechťom (slamy) • expr. žvacheľ: žvacheľ slamy • viecha (chumáč slamy): zapáliť viechu • roj (väčšie spoločenstvo lietavého hmyzu): na ovocí sa pasie roj ôs • expr. snop: snopy slnečných lúčov (F. Hečko)
kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnoja • hŕba • kopec • hrobľa: hŕba kamenia • stôs • hovor.: štôs • štós • expr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh
2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromada • hŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detí • húf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýb • masa: masy čitateľov • dav: davy ľudí na uliciach • zástup: zástupy demonštrantov • kŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detí • hovor. halda: haldy smetí • hovor. more: more ľudí, more sĺz • hovor. regiment: regimenty divákov • hovor. expr. fúra: fúra návštevníkov • hovor. expr.: hrôza • hrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papiera • hovor. expr. sila: sila ľudí • hovor. expr. rákoš: rákoš kačíc • expr. hora: hora starostí • subšt. kopec: kopec trápenia • expr.: záplava • záľaha: záplava, záľaha utečencov • expr. vagón: vagón rečí • expr. milión: milióny nezamestnaných • expr. roj: roj školákov • expr. stoh: stoh spisov • expr. hrča: hrča chalanov (Kužel) • expr. vodopád: vodopád slov • expr. vrch: vrch kníh (Tatarka) • expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentov • publ. inflácia: inflácia sľubov • subšt. spústa: spústa utečencov
3. p. veľa
opuchlina miesto na tele, kde sa v dôsledku poruchy metabolizmu hromadí tekutina • opuch • opucheľ • odb. edém: na nohe sa mu objavila veľká opuchlina, veľký opuch, opucheľ • napuchlina • nabehlina • navrelina • zdurenina: nahmatať si napuchlinu, zdureninu • hrča • hrbolec • expr. gundža (opuchlina obyč. po údere): navrela mu na čele hrča, gundža
roj 1. veľké spoločenstvo lietavého hmyzu; vo včelárstve časť včelstva, ktoré sa oddelí ako nová rodina: roj sršňov, včiel • chumáč (hustý roj): chumáč ôs • expr.: chumeľ • guča • hrča • húf: chumeľ, húf komárov • expr.: oblak • mračno: oblak, mračno kobyliek
2. p. kopa 2
hrča1, -e, hŕč/hrčí ž.
1. hrbolec, navretá opuchlina na ľudskom al. živočíšnom tele: h. na hlave; h. mu navrela, naskočila na čele;
2. tvrdá uzlina v dreve, uzol: h. na doske, h. v dlážke;
3. guľovitá al. guľkovitá vyvýšenina, hrbolček, uzlina, gundža: h. na strome, na povraze, na priadzi;
pren. niečo skrútené, sformované do gule: h. cesta, mäsa (Taj.), h. smoly (Jil.), h-e dymu (Bod.);
4. hŕba, hromada, množstvo niečoho: ovce zbijú sa do hrče (Kuk.); Po zemi živá hrča — pes na piesku zvíja sa. (Ráz.);
hrčka, -y, -čiek ž. zdrob.
hrča2, -e, hŕč/hrčí ž. najväčšia ryba v naších vodách, žijúca na bahnitom dne; zool. h. obyčajná (Silurus glavis)
grča p. hrča
hirdža p. hrča
hrča ž. (grča, charča, hirdža) 1. csl navretá opuchlina al. chorobný útvar na tele človeka al. zvieraťa: Má hrču na čele, uďereu̯ sa (Návojovce TOP); Kukni, jakú má čil grču na nohe! (Šurany NZ); Mám ruki samé hrče (Záh. Bystrica BRA); Taka veľka hirdža śe mu zrobila na hlave (Dl. Lúka BAR) 2. tvrdá uzlina v dreve: Hrče v dreve tupeľi vercajge (Pukanec LVI); Keď hrča z doski vipadňe, tag zostaňe ďiera (Lipt. Hrádok LM); Na pňi je modz hŕč (Bošáca TRČ) 3. samorastlá kyjanica s hrčavou hlavicou, ktorá sa používala pri rúbaní dreva, na vrážanie klinov a pod.: hrča (Čierny Balog BRE) 4. nevyvinutá hlávka kapusty: Mali sme peknú kapustu, ale bolo aj pár grčí (Červeník HLO) 5. zhluk, chumeľ niečoho: Virojené čeli nakonedz voladze salli a urobili takú velkú grču (Šípkové PIE); 6. druh ryby s mäsitými výrastkami pri ústach, sumec, zool. Silurus: Hrče zme chitali pri hlbočine (Trakovice HLO); Charča je koľaca (Žalobín VRN)
charča p. hrča
harča p. hrča
hrča [h(a)r-, her-] ž 1. vydutina, navretá opuchlina al. hľuza na ľudskom al. zvieracom tele: opuchlin hrubych a hrč bolest spusobugjcych (RT 17. st); wydel nad sluchou hrcžu krwou zabehhnutu (T. MICHAL 1756); (vol) na hrdle dostane hrče (PL 1787); kteru kdiž fatens mastila, hnedky tegže Zlatničke w žiwote hrču nalezla ((BYTČA) 18. st) 2. guľovitý útvar na strome; uzol v dreve: kdis na stromoch hrče a widutini pomerkujes (PR 18. st) 3. zool sumec obyčajný Silurus glanis: swyezich (rýb) n 12, vdlych no 24 a hercže n 2 ((BYTČA) 1615); kupili gednu hrcsu suchu (KRUPINA 1687); kupila se hrča pre obecnu potrebu (ŽILINA 1700); Silurus glavis: Scheidfisch: hartsa, sum, hrča (KrN 1795); -ka dem k 1: ma hrcžku na prste (KRUPINA 1675); kdis wsseligakych wreduw a hrčiek, genž gsau wnitr w hrdle (RTA 17. st); kdis kwony dostane pod krkom hrcsskj (PR 18. st); k 2: owseni slama nema članečky neb hrčky (PP 1734); k 3: barbullus: hrčka (LD 18. st) P. atpn Walentha Hrczky (P. ĽUPČA 1552); Georgius Hrczka (V. ROVNÉ 1592 U1)