hrúz -a mn. N a A -y m. drobná sladkovodná ryba, zool. Gobio
hrúz G a A -za pl. N a A -zy m.
hrúz -za pl. N a A -zy m. ▶ menšia ryba z čeľade kaprovitých s mäsitou papuľou, potrava pre dravce, žijúca v čistých tečúcich i stojatých vodách: h. sa živí larvami vodného hmyzu alebo drobnými živočíchmi na dne; chytať hrúzy □ zool. hrúz škvrnitý Gobio gobio; hrúz podunajský Gobio gobio obtusirostris ▷ hrúzik -ka pl. N a A -ky m. zdrob. expr.: Chytil sa na jeho rozprávku ani hrúzik na hlístu. [M. Urban]
hrúz, -a, mn. č. -y m. druh ryby; zool. h. obyčajný (Gobio gobio);
hrúzik, -a, mn. č. -y m. zdrob.
hrúz m. 1. strsl, zsl druh ryby, zool. hrúz obyčajný (Gobio gobio): hrúz (Prievidza, Mošovce MAR) F. mokrí ako hrúz (Blatnica MAR) - veľmi mokrý 2. drevo na stláčanie ľanu do močidla: hrúz (Blatnica MAR); hrúzik m. zdrob. k 1: To sa ňeňi poránne ribi, to sa len hrúziki (Ludanice TOP); Hrúzig je dobrá návnada na ščuki (Trakovice HLO)
hrúz m zool h. obyčajný Gobio gobio: wzalj sme plzou y chruzou (KRUPINA 1685); hruzi žiwe do sazawicze (ŽILINA 1722) P. tpn sessio deserta Hruzouszka (ČELOVCE 1772); -ik, -ek dem: P. tpn sessio Hruzikouszka (OČOVÁ 1722); x. atpn Stephanus Hruzek (S. GROB 1763)