horniak -a mn. -ci m. obyvateľ sev. krajov (oproti juž. krajom) Slovenska, op. dolniak;
horniačka -y -čok ž.;
horniacky príd. i prísl.
horniak -ka pl. N -iaci G -kov m.
horniak -ka pl. N -iaci G -kov m. hovor. ▶ obyvateľ horniakov, hornatých, geograficky vyššie položených oblastí: chudobní horniaci; Na kopačku a na škrabačku nahrnulo sa vždy plno horniakov. [V. Šikula]; Novovešťania začali nadávať na horniakov. [R. Sloboda] ▷ horniačka -ky -čok ž.: bola rodená h. ▹ pochádzala z horniakov
horniak, -a, mn. č. -ci m. obyvateľ severných krajov Slovenska;
horniačka, -čky, -čok ž.;
horniacky príd. a prísl.: h. ľud; rozprávať (po) h.
horniak m. (hvarňa̋k, hurňak) 1. csl obyvateľ zo severných, vyššie položených krajov al. obcí: Na štáciji som sa z jedním horňákom srietou̯ (Dol. Lehota DK); Mali jedného hornáka, ten im porád utékel (Modra); Prišel jakiśka hurňak, že či ňemame kravu predac (Kendice PRE) F. aj já som sa najedla jag horňág na Vánoce (Svätoplukovo NIT) - veľa a do sýtosti 2. gem pluh s otáčavým lemšom: Briščo nepooriaž inag hiba s hvarna̋kom (Brusník REV); horniačka ž. k 1: horňiačka (Prievidza; V. Bielice TOP); horniacky príd.: Naša horňiacka slaňina je chutňejšia (Ležiachov MAR); horňáckí (Koniarovce TOP); hornáckí (Lukáčovce HLO)
hurňak p. horniak
hvarniak p. horniak