horník -a mn. -ci/-ky m. jedna z vyšších kariet kartovej hry (medzi dolníkom a kráľom)
horník -ka A i -ka pl. N -íci/-íky G -kov A -kov/-ky m.
horník -ka A i -ka pl. N -íci/-íky G -kov A -kov/-ky m. ▶ jedna z vyšších kariet kartovej hry (medzi dolníkom a kráľom): srdcový h.; mať na ruke žaluďového horníka; Na otázku, prečo neprekročí prah, zašepkal: „Nemôžem, som červený dolník a vonku stojí červený horník, nuž keby som vyšiel, zabije ma!“ [Š. Žáry]
horník, -a m. kart. karta medzi dolníkom a kráľom
horník1 m. lipt človek pracujúci v hore: Potom uš spievajúci šľi horňíci domou (Iľanovo LM)
horník2 m. 1. čiast. strsl, zsl jedna z hracích karát: Mau̯ som ešťe horňíka, aľe tím sa ňedalo prebiť (Krivá DK); Každá farba má horňíka, dolňíka, krála a túza (Návojovce TOP); horník (Lukáčovce HLO) 2. or druh spevavého vtáka, zool. kolibkárik čipčavý (Phylloscopus collybita): horňík (Nižná TRS)
horník [hor-, hôrnik] m horár, hájnik: od wassich obywateluow a hornikow sme virozumely (MOŠOVCE 1568 KL); yakowy plat ma bity yak ribarom tak hornikom, yak za praczu gegich tak y za cenu zwirat, rib a ptakow (TURIEC 1643); pan richtar kazal dat wino huornikom (ŠTÍTNIK 1667); za patnast rokou piliarom a hornikom biwal (LIPTOV 1693); Kovatsik Jano tak gako hornik a wčelar (BELÁ (Ma) 1779)