horák -a m. zariadenie na spaľovanie kvapalinových al. plynných palív: h. lampy, plynový h.
horák -ka pl. N -ky m.
horák -ka pl. N -ky m. 1. ▶ súčasť ohrievacieho al. osvetľovacieho telesa upravená na spaľovanie paliva: sporák so štyrmi plynovými horákmi; dýza horáka; vymeniť prepálený h.; stíšiť plameň horáka; varná doska má integrované elektrické zapaľovanie horákov 2. tech. ▶ zariadenie na riadené spaľovanie paliva: zvárací, rezací, spájkovací horák prístroj na zváranie, rezanie al. spájkovanie kovov plameňom vysokej teploty; kvapalinový, dvojpalivový, kombinovaný h.; nízkotlakové, vysokotlakové horáky; nízkoemisné horáky
horák, -a m. časť osvetľovacieho al. ohrievacieho telesa upravená na tvorenie plameňa: h. lampy, liehový h.; tech. rezací, zvárací h. prístroj na rezanie, zváranie kovov plameňom vysokej teploty;
horákový príd.
horák m obyvateľ hôr, horal: petrini: obywatelé w horách, horáci; petrones: chlapi a horaci, ktery twrdé hlawi magú (KS 1763) P. atpn Martzin Horackh (KOŠOLNÁ 1543 U1)