homoľa -e -môľ/-í ž. kužeľovitý, hore zaoblený útvar: h. cukru, snehu;
homoľový príd.;
homôľka -y -ľok ž. zdrob.: h. syra
homoľa -le homolí/homôľ ž.
homoľa -le homolí/homôľ ž. 1. ▶ kužeľovitý, hore zaoblený útvar: h. cukru; snehová h.; ostrov pripomínajúci homoľu; papriky nasypané do vysokých homôľ 2. ▶ terénny útvar kužeľovitého tvaru, hore zaoblený vŕšok: vrcholy vápencových homolí sa strácajú v hmle; Obrysy zelenej homole prečnievali dve stometrové bralá cementovej farby. [A. Chudoba] □ geogr. Cukrová homoľa známa granitová hora nad Riom de Janeiro ▷ homôľka -ky -ľok ž. zdrob.: h. syra, tvarohu; košaté, do homôľky vystrihané stromy [L. Ballek]
homoľa, -le, homôľ/-olí ž. štíhly kužeľovitý útvar: h. cukru;
homoľový príd.: h. cukor;
homôľka, -y, -ľok ž. zdrob.: h. syra
homoľa ž. (homula) 1. strsl, zsl kužeľovitý, hore zaoblený útvar: Donez mi homolu cukru (Kameňany REV); Bola tam len taká homola štrku (Val. Belá PDZ) homola sira (Martin n. Žit. ZM); homola (Siladice HLO); homula (Záh. Bystrica BRA) 2. jzsl terénny útvar, vŕšok kužeľovitého tvaru: Ke_dzme boli malí, zme sa kolko rází biľi z Hrušovaní o homolu (Bzince p. Jav. NMV) 3. zempl isté zoskupenie, hŕbka (napr. hríbov): Kurčeta u ľeše rošňu u homoľoch (Kucany MCH) 4. strenč obyč. mn. č. halušky z postrúhaných a z vody odtečených zemiakov (bez múky): Ze strúhaňia sa varili homoľe (Papradno PB) 5. trenč pohostenie po skončení spoločnej práce, oldomáš: Ke_ca perié drápalo, prišlo aj dvanást, dalo sa jabĺčko a chleba, nakonedz je homola, je vipic a jesc (Pruské PCH); Gazda, chistaj homolu, za chvílu je krof zalatuvaní (Hor. Súča TRČ)
homula p. homoľa
homoľa ž kužeľovitý útvar: homolu masla topeneho (TRENČÍN 1653); palatha: homula (!) fjkúw, sliw (KS 1763); homôľka [-úlka] dem: sira homulky (SKALICA 1686); meta lactis: sspjcató uďelany syr, homúlka (KS 1763) P. tpn ad montem Homolka (pri Klčove 1282 VSS); x. atpn Thoma Homolyak (v Podmaníne 1498); Pauli Homolka (v Michalovciach 1449); Caspar Homolye (BÁTOVCE 1554 U1)