homoľa ž. (homula)
1. strsl, zsl kužeľovitý, hore zaoblený útvar: Donez mi homolu cukru (Kameňany REV); Bola tam len taká homola štrku (Val. Belá PDZ) homola sira (Martin n. Žit. ZM); homola (Siladice HLO); homula (Záh. Bystrica BRA)
2. jzsl terénny útvar, vŕšok kužeľovitého tvaru: Ke_dzme boli malí, zme sa kolko rází biľi z Hrušovaní o homolu (Bzince p. Jav. NMV)
3. zempl isté zoskupenie, hŕbka (napr. hríbov): Kurčeta u ľeše rošňu u homoľoch (Kucany MCH)
4. strenč obyč. mn. č. halušky z postrúhaných a z vody odtečených zemiakov (bez múky): Ze strúhaňia sa varili homoľe (Papradno PB)
5. trenč pohostenie po skončení spoločnej práce, oldomáš: Ke_ca perié drápalo, prišlo aj dvanást, dalo sa jabĺčko a chleba, nakonedz je homola, je vipic a jesc (Pruské PCH); Gazda, chistaj homolu, za chvílu je krof zalatuvaní (Hor. Súča TRČ)
homula p. homoľa