holina -y -lín ž. miesto (v hore) bez porastu, čistina; holá zem: zalesňovať h-y
holina -ny holín ž.
holina -ny holín ž. 1. ▶ miesto (v hore) bez stromového porastu; syn. čistina: vysokohorská h.; pastviny na holinách; zalesňovať holiny; obnova porastov na kalamitných holinách; Na vrchnej holine sa pasie kŕdeľ bielych oviec. [J. Gregorec] 2. ▶ holá zem, holé miesto, kde nič nerastie: Rieky odnášajú úrodnú prsť do Dunaja, ostávajú hluché holiny. [V. Mináč]; Namiesto vody si doniesol oheň. Ostala tam po tebe len holina. [P. Glocko] 3. garb. ▶ surová zvieracia koža zbavená srsti, podkožného väziva a tuku určená na ďalšie spracovanie: Umrel Adam Cifra, jeden z najlepších garbiarov, ktorému sa pod rukami holina stávala mäkkou, vláčnou. [H. Zelinová]
čistina voľné trávnaté priestranstvo v hore: usadili sa na čistine • holina (miesto bez porastu): zalesňovať holiny • rúbanisko • rúbaň (vyrúbaná lesná plocha): rúbanisko plné jahôd • bán • báň: využívať bány, báne • polianka (horská lúka) • nár.: šlóg • šlôg • šlóga • šlôga • zried. vyrúbanisko (Vajanský) • nespráv. mýtina
holina p. čistina
holina, -y, -lín ž.
1. odb. miesto v lese bez porastu, čistina; holá zem, miesto bez porastu vôbec: zalesňovať h-y;
2. garb. surová koža zbavená chlpov a nečistoty
holina ž. 1. strsl, zsl zem zbavená porastu ľudským zásahom: Ostala tam len taká ňijäká hoľina (Istebné DK); Pod Havranom mali role sellačiská, pŕv to bola holina (Ardanovce HLO) 2. šar vypasená lúka: Ked odhnaľi ofce, ta zostala načisto ľem hoľina (Chmiňany PRE) 3. jtrenč miesto v obilninách, ktoré vymrzlo: holina (Bošáca TRČ) 4. spiš farebný fľak na hlave zvieraťa, lysina: Ma hoľinu (krava) na hlave (Smižany SNV) 5. garb. odsrstená surová koža: Kože sa ošklbaľi a holini išli do zoli (Brezová p. Brad. MYJ)
holina ž holé, pusté miesto: glabretum: holina, holé mjsto (KS 1763)