holienka, -y, -nok ž. zastar. horná časť čižmy al. kapca, sára: lakované h-y (Vaj.); biele, na kolienkach vyšívané kapčeky (Vaj.); železné h-y (Fel.) časť rytierskeho brnenia
holienka1 ž. 1. jzsl vrchná časť obuvi od členka po koleno, sára: Má čižmi s tvrdíma holénkama (Jablonové MAL); Každí kopáč mosel mat alebo kníp alebo nožnice za holenku (Jur p. Brat. BRA); Šak máš ti boti zabu̯átené aš na holínkách (Turá Lúka MYJ) 2. už dlhá dutá kosť nohy: holenka (Jenkovce SOB)
holienka2 ž. strenč, myj zárodok plodu na strome po odpadnutí kvetu al. ešte zelený plod: Na jabloňách opadnúl uš kvet a ostaľi hoľienki, budze veru tochto roku jabúček (Brvnište PB); holiénka (Myjava)
holeň ž (predná) časť nohy od kolena po členok: sura: lytka, litkowé ykri, holeň (KS 1763); -ový príd: kost holeňowá (KS 1763); holienka [-lé-] sára na vysokej obuvi: holénka čyžmowá, botowá (KS 1763) P. atpn Joannes Holenka Hainy (PAPRADNO 1592 U1); Valentini Holenka (SEČOVCE 1601 U2)