holica i holic ž.
1. strsl, zsl sorta pšenice bez ostí: Hoľica je taká belavá (Prievidza); Jarnuo žito sa volalo hoľica, to bolo bez osťíkou (Lišov KRU); Uš sme omu̯ácili aj holicu (Unín SKA); Žito má oscini, aj bez oscín bolo - holica (Modranka TRN); Do nás sä uosnačka lepši pridá ako holic (Brusník REV)
2. záh nepestovaná poľná rastlina, bot. prstovka (Digitaria): Holica rostne v erteplách (Hlboké SEN)
3. podjav nedozretý ovocný plod: holica (Bzince p. Jav. NMV)
4. gem sliepka s holým krkom: Holica zňesla prvuo vajco (Mur. Dl. Lúka REV); holicový príd. k 1: Holicové žito sa ťaško mlácí (Vaďovce MYJ)
holič1 m. čiast. strsl, zsl kto remeselne strihá, upravuje vlasy a holí mužov: Tera šetko choďí iba do holičä (Zem. Dedina TRS); Ja son sa holeu̯ sám, muoj sin choďí holičovi (Návojovce TOP); Búl som u holiše (Kameňany REV); holička1 ž.: Išu̯a do Kubína za holičku (Zázrivá DK); Nám bi se tu do Keménén zišla edná holiška (Kameňany REV)
holič2 m. strnitr, žit, top obilný klas bez ostí: holič (Brodzany TOP, Trávnica VRB, Nitr. Hrádok NZ)