holič -a m. odborník na strihanie a úpravu vlasov a na holenie;
holička -y -čiek ž.;
holičský príd.: h. salón, podnik;
holičstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. holičský odbor
2. holičský podnik
holička -ky -čiek ž.
holič -ča pl. N -či m. ▶ kto odborne strihá, upravuje vlasy a holí mužov: vyučiť sa za holiča; objednať sa u holiča; chodiť každý týždeň k holičovi; máš dosť peňazí na holiča? ▷ holička -ky -čiek ž.: Nechal usmievavej holičke veľké prepitné. [P. Vilikovský]
holič, -a m. odborník na holenie fúzov, brady a strihanie vlasov;
holička, -y, -čiek ž. žena zaoberajúca sa holičstvom;
holičský príd.: h. podnik, h-é náčinie;
holičstvo, -a, -tiev str.
1. (bez mn. č.) zamestnanie holiča;
2. holičský závod
holička2 ž. zsl nedozretý ovocný plod: Od mrazu holički zmrzli (Vaďovce MYJ); Lístki otpádali, ostau̯a stupka a temu sme ríkali, že sú to holički (Kunov SEN); Holički na čerešňach sa už budú zapáluvaťi (Bánovce n. Bebr.)
holička3 ž. strenč zatvárací špendlík na zapínanie šiat: Zapni si tú blúsku z holičku! (Val. Belá PDZ)
holič1 m. čiast. strsl, zsl kto remeselne strihá, upravuje vlasy a holí mužov: Tera šetko choďí iba do holičä (Zem. Dedina TRS); Ja son sa holeu̯ sám, muoj sin choďí holičovi (Návojovce TOP); Búl som u holiše (Kameňany REV); holička1 ž.: Išu̯a do Kubína za holičku (Zázrivá DK); Nám bi se tu do Keménén zišla edná holiška (Kameňany REV)