holič -a m. odborník na strihanie a úpravu vlasov a na holenie;
holička -y -čiek ž.;
holičský príd.: h. salón, podnik;
holičstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. holičský odbor
2. holičský podnik
holič -ča pl. N -či m.
holič -ča pl. N -či m. ▶ kto odborne strihá, upravuje vlasy a holí mužov: vyučiť sa za holiča; objednať sa u holiča; chodiť každý týždeň k holičovi; máš dosť peňazí na holiča? ▷ holička -ky -čiek ž.: Nechal usmievavej holičke veľké prepitné. [P. Vilikovský]
holič odborník na strihanie a úpravu vlasov a na holenie: ísť k holičovi • kaderník (odborník na úpravu ženských účesov) • zastar.: barbier (Rázus) • frizér
holič, -a m. odborník na holenie fúzov, brady a strihanie vlasov;
holička, -y, -čiek ž. žena zaoberajúca sa holičstvom;
holičský príd.: h. podnik, h-é náčinie;
holičstvo, -a, -tiev str.
1. (bez mn. č.) zamestnanie holiča;
2. holičský závod
holič1 m. čiast. strsl, zsl kto remeselne strihá, upravuje vlasy a holí mužov: Tera šetko choďí iba do holičä (Zem. Dedina TRS); Ja son sa holeu̯ sám, muoj sin choďí holičovi (Návojovce TOP); Búl som u holiše (Kameňany REV); holička1 ž.: Išu̯a do Kubína za holičku (Zázrivá DK); Nám bi se tu do Keménén zišla edná holiška (Kameňany REV)
holič2 m. strnitr, žit, top obilný klas bez ostí: holič (Brodzany TOP, Trávnica VRB, Nitr. Hrádok NZ)
holič m 1. živ kto ako remeslo holí bradu a strihá vlasy: aby hrdlo nepodrezal holič (SK 1697); holič (:bradir:) striže wlasi a bradu nožničkami aneb holi britwau (OP 1739); zawolala Dalila holyča a dala mu oholit hlawu (CP 1757) P. atpn Gallus filius Holycz (v Zemplíne 1437); Greggorius Holycz (N. MESTO n. V. 1522 U1) 2. neživ holé pusté miesto al. miesto bez porastu: P. tpn Holicz ( 1322), Holych ( 1498 Holič VSO)