hošták m. 1. jtrenč obyč. mn. č. pozemok, ktorý kedysi vlastnili chudobnejší občania: S počátku sa učastinám hovorívalo, že sú to hoštáki (Hor. Súča TRČ); hošták (Papradno PB) 2. modr plošná miera, menšia plocha: Polovička póldomu ból fertál a s teho fertála zas polovička ból hošták (Čataj MOD)
hoštácky p. hošták
hošták, hušták m nem 1. predmestie: Barthossowsky Mychal, kteri ziw ie na husstaku (ŠEMŠA 1580 E); suburbana: wen z mesta hosstáki, predmestská zem (KS 1763) 2. hospodárstvo patriace želiarovi (obyč. 1/8 usadlosti), želiarstvo: na hosstak powinen bude dobreho gazdu osadit (DRIENOVÉ 1702); na ffundusy tohoto pol hosstaka sklepek sa nachazy (P. PODHRADIE 1719); 18 1/2 hosstaka (DUBNICA n. V. 1732) 3. želiarske obydlie, želiarsky dom: na grunte gsu stare hosstaky postawene (P. LEHOTA 1641); kde wčil Daniž a Ssteffo messkagu a magy y hosstaky pod gednym krowom (TRENČÍN 1674) 4. želiar, hofier: hosstaka w djedine messkagicziho (PODHRADIE 1638); hoštaci s kolesmi vozit nech prindu (VRŠATEC 1708 DPB); sedlak nebo hoštak nech sa na to usiluge ((NITRA) 1718); aby sme s takovymi hoštaky, kteri maji sve živnosti, zarovno platili (PÚCHOV 1742 LP) P. tpn sessione vulgo Hostath vocata (pri Hlohovci 1400); hoštácky, huštácky príd k 1: my ubohy hustaczky obiwatelowia z Wissneho Predmestia (PREŠOV 1665); suburbanus: predmestsky, hosstácsky (KS 1763); k 2: swug grunt hosstaczky prodal a odewzdal (ILAVA 1630); hoštačný príd: peth domow hosstacznych (NITRA 1588); grunt sedlaczky anebo hoštaczny (K. PODHRADIE 1701); stodola z hosstacžnim stawanim (ROZVADZE 1739); subst h. želiar, hofier: geden sedliak a druhy hostacžny (CHOCHOLNÁ 1612); od dubnjckych zelarow neb hosstacnych; hosstačnemu celemu ffur 10 a polowyčnemu ffur 5 (TRENČÍN 1653; 1675); hoštáček dem k 2: na horniem konczy messka w malem hosstaczku (BÁNOVCE n. B. 1617); od pol hoštačku powinnost a poradku sme i ze synom odbyvali (NEMŠOVÁ 1721 LP)
huštácky, hušták p. hošták