hlobeň m. or pejor. zaostalý, hlúpy človek, hlupák: Do víboru takieho hlobňa zvoľá, ako kej ňemaľi druhieho (Dol. Lehota DK); hlobnisko s. zvel. expr.: Joj, to hroznuo hlobňisko, ňi_ca ňigdi ňenaučí (Krivá DK)