hlavný
I. príd.
1. najdôležitejší, základný; ústredný, op. vedľajší; pobočný: h. dôvod, činiteľ, h-á myšlienka (diela), h-é mesto; h. závod; h-á stanica; h-á výhra najvyššia; lingv. h-á veta gramaticky nezávislá od inej; h. stan, h-é veliteľstvo; h. rozhodca
2. hierarchicky najvyšší, vedúci: h-á redakcia, h. inžinier, kuchár
● mať h-é slovo rozhodujúci vplyv
II. hlavný m. hovor. hlavný čašník;
hlavná ž. hovor. hlavná čašníčka
hlavná -nej pl. N -né G -ných ž.
hlavňa1 ž čepeľ, ostrie (meča, kopije ap.): verutum: Klinge: hlawně (VTL 1679) P. atpn Matey Hlawne (STARHRAD 1520 SČL); Matthias Hlawna (MELČICE 1522 U1)
hlavňa2 ž hlavnica, podhlavnica: dwe hlawne czistie czynowate (LIPTOV 1573-80)
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich