hlaváč -a m.
1. obyč. pejor. človek s vysokým postavením
2. mn. N a A -e sladkovodná ryba s veľkou hlavou a zúženým telom, zool. Cottus
hlaváč -ča pl. N -či m. (človek)
hlaváč G a A -ča pl. N a A -če m. (ryba)
hlaváč -ča pl. N -če m. (rastlina)
hlaváč1 -ča pl. N -či m. 1. obyč. pejor. ▶ kto má vysoké postavenie, funkciu, úrad, papaláš, pohlavár: mestskí hlaváči; vojenskí hlaváči; h. z okresu; Už dávno mohol byť nejakým hlaváčom na správe. [V. Mináč]; Bruteničovi sa podobné humory prepečú, jeho otec je hlaváč. [J. Blažková]; Aj o jednom z hlaváčov tejto organizácie sa povráva, že sa mu vraj už začína z kečky pariť. [I. Habaj] 2. expr. zried. ▶ kto neústupne, často nerozumne trvá na svojom, dožaduje sa svojho al. presadzuje svoje, tvrdohlavec; syn. hlaváň, hlavaj: neústupčivý h.; Rád by mu obstrihal hrebienok. Ale vedel, že po dobrom s ním treba, s hlaváčom. [V. Mináč]
hlaváč3 -ča pl. N -če m. ▶ rod dvojklíčnolistových rastlín z čeľade štetkovitých s prízemnými ružicovými listami a kvetmi v hlávkach na dlhých stopkách: na dekorácie zo sušených rastlín využívame napríklad aksamietnice, nechtíky, hlaváče □ bot. hlaváč fialový Scabiosa columbaria; hlaváč sivastý Scabiosa canescens
hlaváč2 -ča pl. N a A -če m. ▶ ryba z čeľade hlaváčovitých s veľkou hlavou a zúženým telom: loviť hlaváče □ zool. hlaváč pásoplutvý Cottus poecilopus sladkovodná ryba; hlaváč obrovský Cottus scorpius veľká morská ryba ▷ hlaváčik1 -ka pl. N a A -ky m. zdrob. i expr.: chytiť pekného hlaváčika
hlaváč 1. sladkovodná ryba s veľkou hlavou a zúženým telom • hláč
2. p. hodnostár
hodnostár osoba, ktorá má istú hodnosť, funkciu: cirkevní hodnostári • funkcionár: olympijskí funkcionári • predák: odboroví predáci • prominent: vojenskí prominenti • hovor. expr. šarža • pejor.: potentát • potentátnik: miestni potentáti • pejor.: mocnár • mocipán: politickí mocnári, mocipáni • pejor. pohlavár: bývalí komunistickí pohlavári • hovor. pejor.: papaláš • hlaváč • arch. činovník: činovníci družstva • pejor. aparátnik
hlaváč1, -a, mn. č. -i m. hovor. expr.
1. človek vysokého postavenia, popredný činiteľ;
2. tvrdohlavý, neústupný, hlavatý človekm hlavaj, hlaváň
hlaváč3, -a, mn. č. -e m. bot. druh horského, veľmi nízkeho bodliaka (Scabiosa)
hlaváč2, -a, mn. č. -e m. sladkovodná ryba; zool. h. obyčajný (Cottus gobio);
hlaváčik1, -a, mn. č. -y m. zdrob.
hlaváč m. 1. strsl, jtrenč expr. človek s veľkou hlavou: Aľe si ti za hlaváč, aňi klobúk sa ťi ňezmesťí na hlavu (Krivá DK); hlaváč (Bošáca TRČ); hlavač (Studenec LVO) 2. strsl, jtrenč, spiš expr. hlavatý, tvrdohlavý človek: Hlavádž bou̯ od maľička, ňedau̯ si povedať (Nižná TRS); Na naše šťasťie v ďeďiňe ňebolo takí hlaváčó ako starí Martin (Prochot NB); hlaváč (Bošáca TRČ) 3. csl pejor. vysoký funkcionár, predstaviteľ moci: Ľuďa̋ bi ho raďi boľi, kej ňebou̯ takí hlaváč (Krivá DK); Tote hlavače dobre sebe žiju (Dúbrava PRE); A toti hlavače uš prišľi (Sobrance); hlaváč (Bošáca TRČ) 4. strsl, kys, snitr druh sladkovodnej ryby, zool. hlaváč obyčajný (Cottus gobio): Na jar nasaďeli do potoka struhe a hlaváče (Prochot NB); Buli zmo na hlaváše (Kameňany REV); Na splave som chiťeu̯ mladého hlaváča (Kšinná BÁN); Gambače a hlavače zme v rieke nachitali (Zborov n. Bystr. KNM) 5. snitr, hloh ešte nevyvinutá žaba, žubrienka: Us sa žabi viliahli, čil sa hlaváče (Návojovce TOP); Dudváhu bolo modz hlaváčóv (Trakovice HLO) 6. pohron sivohnedý vták so silným zobákom, zool. strakoš obyčajný (Lanius cristatus): hlaváč (Čierny Balog BRE) 7. miest. strsl druh pichľavej rastliny, bot. bodliak sivastý (Carduus glaucinus): Naše kravi raďi žerú aj hlaváče (Môlča BB); Na poli bolo doz_hlaváčou (Jasenová DK) 8. jstrsl, szsl druh slamenného snopka na krytie strechy: Hlaváč sa robeu̯ zo šúpou z vimláťené roži (Cinobaňa LUČ); Zo šúpov rožnej slami robievali hlaváče (Hliník n. Hron. NB); Ze škribičnéj slami sa narobili hlaváče aľebo bdoški (Papradno PB)
hlaváč m 1. človek s veľkou hlavou: capito: Gross-Kopf: hlavaty, hlawač (AP 1769) 2. zool h. obyčajný Cottus gobio: hlawač (:gest riba:) (HD 1706-07) P. atpn Jacobo Hlauach (v Topoľčanoch 1431); Girzika Hlawacže (BELUŠA 1538); Caspar Hlawach (LEVICE 1554 U1)