he, hé cit. i čast.
He zn. chem. ▶ hélium helium
he1, hé1 čast. 1. ▶ potvrdzuje platnosť výpovede, no nie?; syn. však, všakže, pravda: Zdá sa ti všetko dosiahnuteľné, he? [D. Tatarka]; Ten zaplatí, kto si nás zavolal. - Galu Miša syn. He? [A. Bednár] 2. ▶ zdôrazňuje predchádzajúcu otázku; syn. há: čo si jej spravil, hé?; A potom? He? [P. Karvaš]; Ako sa ti býva v tej palote, hé? [K. Lazarová]; Kto natiahol šiltovku na bustu, hé? [P. Hrúz]
he2, hé2 cit. 1. ▶ vyjadruje rozličné pocity, spokojnosť, obdiv, odmietanie, pohŕdanie, prekvapenie; syn. ha: he, vy ste potvora, vy sa v tom vyznáte; he, čudne to vy rozmýšľate; He, starká moja, žena, zažili sme kus života. [Š. Rysuľa]; Hé, tu múkou vonia! [P. Jaroš] 2. iba ▶ he blíži sa významu častice vyjadruje upozornenie, výčitku: He, počúvajte! [A. Plávka]; No to, čo je v knižke predtým, to si vynechal, he! [F. Hečko] 3. iba ▶ hé povel pri poháňaní ťažných zvierat; syn. hijo, hijó: Hé! - pobádam koňa, ktorý aj bez toho letel ako vietor. [J. Pohronský]
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
He chem. zn. pre hélium
ha, há 1. pripája sa k otázke na zdôraznenie • he • hé: Kde si bol, ha, he? • no: Čo to máš, no?
2. p. ach 1
he, hé p. ha 1
he, hé cit.
1. vyjadruje upozornenie: He, Mišo, vyhasla mi fajka, skoč, dones uhlík! (Hviezd.) He, počúvajte! (Pláv.)
2. zdôrazňuje, dotvrdzuje otázku: Ktože to tu mátoží, he? (Urbk.) Či som vám to radil, hé? (Vaj.)
héha p. he
he, hé i héha cit. 1. strsl, zsl povel koňom, aby zastali: Hé, koňíčki, he, stáť! (Malatiná DK); hé, héha, hé (Prievidza) 2. gem vyjadruje upozornenie: Hé, poškajte me! (Honce ROŽ); Uš trpó, ale skoré nešlo, he! (Drienčany RS) 3. gem napodobňuje smiech: Vom bou̯ nástupca trónu, Frandz Jozefa, aľe mi zme ho zvaľi trónereš, he, he, he! (V. Lom MK)
hájny1 príd hájený; zahájený: o hayne zwierzi (ŽK 1473); rubaly sme prutwie, drwa, kdi nebolo hayne (TRENČÍN 1587); od hagneho pole (ŠTÍTNIK 1690); w hagnich horach panskich (K. PODHRADIE 1701); subst h-e s 1. zahájené miesto: kterehoz by koly pana chudy czlowek pressel do hagneho (s. l. 1611) 2. naturálna daň na vydržiavanie hájnika: my ubozi poddani za hagne davati musime (s. l. 1673 LP)
hotový príd 1. dokončený, dohotovený, zhotovený: kdyt budete myti wsseczky wieczy hotowe (VARÍN 1563); sladu hotovieho na sladovni (LIETAVA 1616 CM); hotowe ssaty; s hotowimy ssiný a s obrucžjamy (KRUPINA 1690; 1721) 2. pripravený na použitie, kt. je naporúdzi: aby wzdiczky hotow byl ze dwema konmy (P. BYSTRICA 1493 SČL) L. wyplatil statek matky swe peniezy hotowymi (ŽK 1513) v hotovosti: hotowey summy zlatych padesate (P. ĽUPČA 1587) v hotovosti; k hotovyemu stolu sedaty (MARCELOVÁ 1621); bez pričinenia do hotoweho hoszpodárztwa szem k nám prisla (POTVORICE 1789) 3. (o ľuďoch) prichystaný, pripravený: čižmarsky towariss má o treteg hodine ranneg wstaty a do warsstatu hotowy bity (CA 1697); (mládenec) stal prepasani a gako na cestu hotowj (KT 1753) 4. komu, k čomu, s inf., ochotný, odhodlaný: my sme k tomu dnes hotowi przigti (SKALICA 1432 SČL); hotow sem pro Milost Wassj poslužiti (LIPNÍK 1569 KL); Wassjm Oppatrnostem zawždj hotowj (HALIČ 1612); mame biti hotowy, abichme bližnim služily (TC 1631); hotowy gest mu do čela strelit (NECPALY 1749); subst h-é s hotovosť: hotoweho na casse nic neostalo (PONIKY 1792) peňazí v hotovosti; h-é s pl peniaze v hotovosti; hotowymy platiti musyme (TRENČÍN 1641); na h-e, v h-e prísl výraz v hotovosti: tim, ktery častku swu za gidlo w hotowe beru (NJ 1786-88); ostatek na hotowe mne zložit powinen bude (TRENČÍN 1709); -e, -o prísl 1. pripravené: parate: hotowo, hotowe (KS 1763) 2. ochotne, pohotovo: tak se Bůh smiluge nad gedným každým hotowe (CC 1655); abj tym hotowegssy ge Buh wyslissel (CS 18. st) 3. v hotovosti: tristo zlattych dobrey mincze hotowo vzali (P. ĽUPČA 1562); -osť ž 1. pripravenosť, pohotovosť: stugme pilne wzdicky w hotowosti (LFu 1757); do wrecka sukne swe, kdessto na hotowosty wždy mela nože na obe strany ostreho (NHi 1791) 2. ochota: wim zagiste o wassy hotowosty (Le 1730); (obligátor) z welku hotowosty križom swogou wlasnou rukou potwrdila (DIVIAKY 1736); abichom slowo boske z hotowostj srdce prigimalj (CS 18. st); veri ma wzdy hotowost k dobremu (SS 18. st)
hriaty príd (o liehových nápojoch) prevarený, ohriaty: hriato wino (KRUPINA 1706); tento chren bi bol do hrgatiho paleniho (S. ĽUPČA 1730); subst h-e s hriata pálenka: howadini, piwa, hriateho (ŽILINA 1710)
hromada ž 1. nakopené množstvo niečoho, kopa: gestie neny wsseczko na hromadu zwezene (VESELÉ 1583); narubal hromadu brwen (TRENČÍN 1640); na hromadu rudu wozit (OCHTINÁ 1707); zelezny rad na hromade zlozeny (BECKOV 1729); acervi stercoris: hnogné hromadi; mons frumenti: hromada obilná (KS 1763); x. pren wsseckich lidi smrt na hromadu hadže (GŠ 1758) nerobí medzi nimi rozdiel; v h-e prísl výraz pokope, pospolu: wssecky artykule w hromadě předkládati (BK 1581); preczo nechtegy w hromadie chodyt (B. ŠTIAVNICA 1613); (ovce) w jednej hromade spolu lihagu (VOv 1779); na/v h-u, do h-y prísl výrazy dovedna, dokopy, dohromady: kwet gegj (čakanky) se zawre a w hromadu složj (MT 17. st); pacholkov do hromadi se zbjeragiczich (RAKOĽUBY 1724); zhromaždzugess gako mrawec na hromadu mnoho (GŠ 1758); po h-e prísl výraz hromadne, spoločne: coacerva im: húffem, po húffe, po hromade (KS 1763) 2. veľké množstvo: zasluch hromady (MS 1758); acervus pecuniae: hromada peňez (KS 1763); ňemalá pokladuw naších hromada (BR 1785); x. expr celé h-y, po h-ách veľmi veľa: tel mrtvých po hromadách tu se válajících (ASL 1763); psi, kterích celé hromadi po ulicách postávajú (BR 1785) 3. zhromaždenie, zasadanie: prečuo sy w hromadye u richtara nyeswedčila (ORAVA 1740); cela poctiwa hromada frankowska (s. l. 1752); grex: hromada lidu aneb zhromážďenj (KS 1763) P. atpn Petrus Hromada (vo Vrbovom 1494); Albertus Hromada (N. MESTO n. V. 1522 U1); -ný príd: acervosus: wrchowaty, hromadny (KS 1763); -ne prísl: acervatim: wrchowaťe, hromadňe (KS 1763); hromádka, hromádočka [-eč-] dem k 1: wlny na cztiroch hromatkach (LIETAVA 1607); uprostred mrawczoweg hromatky (LR1 17. st) mraveniska; hromatka zemi (LC 1707); slunečne paprsski pozbiragu sa do gedneg hromadečki (KP 18. st) P. atpn Georgius Hromadka (GAJARY 1592 U1)