Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst priezviská

haviar -a m. kvalifikovaný baník pracujúci pod zemou;

haviarsky príd.;

haviarstvo -a s.

1. zamestnanie haviara

2. odvetvie hosp. zaoberajúce sa ťažbou a úpravou nerastov

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
haviar ‑a m.; haviarsky; haviarstvo ‑a s.

haviar -ra pl. N -ri m.

haviar -ra pl. N -ri m. ⟨nem.⟩ ▶ kvalifikovaný robotník pracujúci pod zemou pri dobývaní rudy al. uhlia, baník: pôtorskí haviari; haviari v pekných tmavých uniformách; haviari v nedávnej minulosti vylamovali horninu želiezkom a kladivom; Z Kysúc pracoval v Ostrave nejeden statočný haviar. [E. B. Štefan];
prechýlenéhaviarka

haviar -a m. ‹n› kvalifikovaný robotník pracujúci pri podzemnom dobývaní rudy al. uhlia, baník;

haviarsky príd. banícky: h-a práca; h. kahanec

baník robotník v bani • haviar (baník pracujúci pod zemou): nebol on hocijaký baník, bol skutočný haviar


haviar p. baník

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

haviar1, -a m. baník pracujúci pri podzemnom dobývaní nerastov; kvalifikovaný a školený baník;

haviarsky príd.: h. učeň, h-a práca, h-a výstroj;

haviarstvo, -a str. zamestnanie haviara, baníctvo


haviar2 p. hever

havár p. haviar


haver p. haviar


haviar1 m. (havier) ban. robotník pracujúci v bani, baník: Náž oťedz bou̯ haviarom na Magurki (Motyčky BB); Baňíkov volali Hliňičaňi haviarmi (Hliník n. Hron. NB); Havieri mali ťaškí život a boli slabo plaťení (Sebechleby KRU); Naši pomahaľi staršim haviarom (Žakarovce GEL)

haviar2 m. (haviér, havár, havér, haver)
1. strsl, strenč nástroj na dvíhanie ťažkých predmetov: Ket sa ti vos prehodí, podvihnež ho havárom (Val. Belá PDZ); haviar (V. Bielice TOP, Košťany n. Tur. MAR); haviér (Dubnica n. Váh. ILA); havér (Hor. Lehota DK)
2. or lata, ktorou sa označuje miesto stínania dreva: Haverom opčárau̯, ďe sa má sťínať (Dol. Lehota DK)


havier, haviér p. haviar

haviar1 [ha-, hä-; -iar, -ar, -ár, -ír] m nem baník: hawirzy, kerziz gsu w miestie nassem Bystrziczy dylo miely (B. BYSTRICA 1526); ten hewer zemrel (JAZERNICA 1554); hewarom okolo petsto zlatich (L. JÁN 1554); dluh, ktery geden z hawieruw mu podluzen zostal (MARTIN 1559); ze ste mij pustili dvu vašych havarov ku oppatreni tey mogeg banij (TOPOĽČIANKY 1595 E); žijeme jako haviar v bani (L. REVÚCA 1771 LP) žijeme z vlastnej ťažkej práce; -ov príd privl: pred dcerow hawiarowow se pokoryla (S. ĽUPČA 1613); -sky príd: nebožyacz hawyarsky (L. JÁN 1687); sem sobe wypožičal z lady hawgarskeg zlatich deset (PUKANEC 1795); subst -ska ž organizácia baníkov: jestli by nekteri brat žadal na jistu potrebu 10 anebo 20 toliary, ma kromrichter takiho oznamit v haviarskej (B. ŠTIAVNICA 1707); -ik dem: czissa strýberna pozlatysta, w prostridku banye z hawyariky (s. l. 1737) s - figúrkami baníkov
P. atpn Joannes Hauyarik (KRUPINA 1716)


haviar2 p. hever


hever [hev-, heb-; -ir], haviar2 [-iar, -ár, -ír] m nem
1. nástroj na zdvíhanie ťažkých predmetov, sochor: zelezni hever (LC 1707); geden heber do piwnicze (TRENČÍN 1731); dwe taczky s hawarmy, dwa hawjare (s. l. 1782-83)
2. násoska na vyťahovanie tekutiny (napr. vína zo suda): musel z hevermi vodu z pergfelzny tehati (BOCA 1610 E); trachtari drewenne no 2, madowca sudek no 1, hawir spoleczni no 1 (TRENČÍN 1658); hebir na wino (LIKAVA 1664)

haviar
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) haviar
G (bez) haviara
D (k) haviarovi
A (vidím) haviara
L (o) haviarovi
I (s) haviarom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) haviari
G (bez) haviarov
D (k) haviarom
A (vidím) haviarov
L (o) haviaroch
I (s) haviarmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HAVIÁR sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
SABINOV, okr. PREŠOV (od r. 1996 SABINOV) – 1×;

Priezvisko HAVIAR sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 513×, celkový počet lokalít: 117, najčastejšie výskyty v lokalitách:
PRUŽINA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 65×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 48×;
MEDZIBROD, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 37×;
DOMANIŽA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 26×;
ĎURĎOVÉ, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 15×;
HANDLOVÁ, okr. PRIEVIDZA – 15×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 13×;
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 12×;
DUBNICA NAD VÁHOM, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 10×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 10×;
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu