haviar -a m. kvalifikovaný baník pracujúci pod zemou;
haviarsky príd.;
haviarstvo -a s.
1. zamestnanie haviara
2. odvetvie hosp. zaoberajúce sa ťažbou a úpravou nerastov
haviar -ra pl. N -ri m.
haviar -ra pl. N -ri m. ⟨nem.⟩ ▶ kvalifikovaný robotník pracujúci pod zemou pri dobývaní rudy al. uhlia, baník: pôtorskí haviari; haviari v pekných tmavých uniformách; haviari v nedávnej minulosti vylamovali horninu želiezkom a kladivom; Z Kysúc pracoval v Ostrave nejeden statočný haviar. [E. B. Štefan]; prechýlené ↗ haviarka
haviar -a m. ‹n› kvalifikovaný robotník pracujúci pri podzemnom dobývaní rudy al. uhlia, baník;
haviarsky príd. banícky: h-a práca; h. kahanec
baník robotník v bani • haviar (baník pracujúci pod zemou): nebol on hocijaký baník, bol skutočný haviar
haviar p. baník
haviar1, -a m. baník pracujúci pri podzemnom dobývaní nerastov; kvalifikovaný a školený baník;
haviarsky príd.: h. učeň, h-a práca, h-a výstroj;
haviarstvo, -a str. zamestnanie haviara, baníctvo
haviar2 p. hever
havár p. haviar
haver p. haviar
haviar1 m. (havier) ban. robotník pracujúci v bani, baník: Náž oťedz bou̯ haviarom na Magurki (Motyčky BB); Baňíkov volali Hliňičaňi haviarmi (Hliník n. Hron. NB); Havieri mali ťaškí život a boli slabo plaťení (Sebechleby KRU); Naši pomahaľi staršim haviarom (Žakarovce GEL)
haviar2 m. (haviér, havár, havér, haver) 1. strsl, strenč nástroj na dvíhanie ťažkých predmetov: Ket sa ti vos prehodí, podvihnež ho havárom (Val. Belá PDZ); haviar (V. Bielice TOP, Košťany n. Tur. MAR); haviér (Dubnica n. Váh. ILA); havér (Hor. Lehota DK) 2. or lata, ktorou sa označuje miesto stínania dreva: Haverom opčárau̯, ďe sa má sťínať (Dol. Lehota DK)
havier, haviér p. haviar
haviar1 [ha-, hä-; -iar, -ar, -ár, -ír] m nem baník: hawirzy, kerziz gsu w miestie nassem Bystrziczy dylo miely (B. BYSTRICA 1526); ten hewer zemrel (JAZERNICA 1554); hewarom okolo petsto zlatich (L. JÁN 1554); dluh, ktery geden z hawieruw mu podluzen zostal (MARTIN 1559); ze ste mij pustili dvu vašych havarov ku oppatreni tey mogeg banij (TOPOĽČIANKY 1595 E); žijeme jako haviar v bani (L. REVÚCA 1771 LP) žijeme z vlastnej ťažkej práce; -ov príd privl: pred dcerow hawiarowow se pokoryla (S. ĽUPČA 1613); -sky príd: nebožyacz hawyarsky (L. JÁN 1687); sem sobe wypožičal z lady hawgarskeg zlatich deset (PUKANEC 1795); subst -ska ž organizácia baníkov: jestli by nekteri brat žadal na jistu potrebu 10 anebo 20 toliary, ma kromrichter takiho oznamit v haviarskej (B. ŠTIAVNICA 1707); -ik dem: czissa strýberna pozlatysta, w prostridku banye z hawyariky (s. l. 1737) s - figúrkami baníkov P. atpn Joannes Hauyarik (KRUPINA 1716)
hever [hev-, heb-; -ir], haviar2 [-iar, -ár, -ír] m nem 1. nástroj na zdvíhanie ťažkých predmetov, sochor: zelezni hever (LC 1707); geden heber do piwnicze (TRENČÍN 1731); dwe taczky s hawarmy, dwa hawjare (s. l. 1782-83) 2. násoska na vyťahovanie tekutiny (napr. vína zo suda): musel z hevermi vodu z pergfelzny tehati (BOCA 1610 E); trachtari drewenne no 2, madowca sudek no 1, hawir spoleczni no 1 (TRENČÍN 1658); hebir na wino (LIKAVA 1664)