haspra i hašpra ž. (haspa)
1. strsl, zsl drevená al. železná zasúvacia závora na dverách: Na pajťe a maštali máme haspre (Návojovce TOP); Zápor bou̯ na bráňe na haspru nagľajchanej (Čelovce MK); Na ti dvere budeme mosed dat poránnú haspru (Bzince p. Jav. NMV); hašpra (Podlužany LVI, Siladice HLO, Kúty SKA); haspa (Terchová ŽIL)
2. záh hrubý pilník na opiľovanie dreva al. kopyta pri podkúvaní: Pribije prvňí ráz potkovu, potom zaz dá dúle a trochu pohašpruje hašprú klince (Štefanov SEN); hasprička ž. zdrob. k 1: Robili klúčike a haspričke (Majer BB)
hašpra neskl. čísl. zákl. neurč. gem expr. malé množstvo, trocha, zblo: Nemám ani hašpru mašči doma (Turčok REV)
hašpra p. haspra