haluza m. sot zváč na svadbu: haluza (Udavské HUM)
haluz i haluza ž. (halúz) csl vetva stromu, konár: Na, polán túto haluzu na potkuruvaňie (Návojovce TOP); Čo ako zme merkovali pri oberački, preca sa nám ta pridalo, že sa halúze polámale (Čelovce MK); Aká haluz se zlomila pod ním (Kameňany REV); Uťal halus pod nohámi (Bošáca TRČ); Zeberem haúzu a sčesem ťa s ňú po hu̯avie (Jablonové MAL); Haluź to taki odrezani menši konar (Dl. Lúka BAR); Na spodok (voza) śe položi haluźe, žebi komaňica ňezbutňela (Rankovce KOŠ) F. haluś śe ňekiva, kedz vichor ňeduje (Udavské HUM) - všetko má svoju príčinu; haluzový príd.: Haluzovuo uhľá je vrej veľmi dobruo na res, sekeru, či už motiku (Beňadovo NÁM); Variľi na haluzovom ohňi (Krivá DK); haluzovuo drevo (Ležiachov MAR); haluzoví plot (Brestovany TRN); haluzisko s. zvel. expr: Vezmem na ťebä haluzisko a tou ťä zbijem (Veličná DK)
haluz, haluza ž konár, vetva: geho drzewa haluzi nemagi rosti prses geho dwuor (ŽK 1473); haluze obrubat (MOTEŠICE 1569); haluzy y yablony, ktere zawaczaly, musely rubat (LIPTOV 1691); halúz pálmowych (KB 1757); F. wssecky čtnosti z láski gako halúze z stromu pocházagú (BlR 18. st); -ný, -ový príd: surculaceus: ratolestny, halúzny, halúzce podobny; rameus: halúzowy, z halúzi odrezany, ratolestny (KS 1763); -lúzka dem: hrabowe halusky zelene (MT 17. st); halúzka na saďeni, ssťepeni (KS 1763); -zočka [-eč-] dem expr: halúzečka posadná, wysadná (KS 1763)