hába háby háb, hábka -ky hábok ž.
hába háby háb, hábka -ky hábok ž. pejor. zastar. ▶ človek zlých vlastností, naničhodník, podliak: je to poriadna h.; Bol som hába, to je pravda, ale nie až taká, aby som zahynul guľkou ako nejaký lotor. [P. Kováčik]; Vy len to beriete, čo sa dá prepiť, pekné hábky ste vy! [P. Hrúz]; pren. ľahká hába [M. Krno] pobehlica ▷ hábočka -ky -čiek ž. zdrob. expr.: on je dobrá h.
hába, -y ž. hovor. súčiastka obleku, oblek: ošumelá h. (Tim.); Vyšívala akúsi hábu farbistými hodvábmi. (Jégé) Sme len červené nosy, ostatok samá hába, samý teplý odev. (Al.);
pren. pejor. o človeku zlých vlastností, o zlom, neporiadnom ap. človeku: Čo? Gdol? Dobrá hába! (Ráz.) Maru pozná, čo je za hábu. (Tim.);
hábka i hábočka, -y ž. zdrob. expr.
hába ž. 1. strsl, zsl odev, šaty: Ve tod nemá ani pora̋dnú hábu (Kameňany REV); Vojaci bi boľi šetko zobraľi, či bolo jedlo, či bola hába, tí Ňenci esesmaňi (Vígľaš ZVO) L. hábe pod ďelací ďeň (Turíčky LUČ), hábi do roboti (Kraľovany DK) - pracovné šaty; sva̋točnie hábi (Párnica DK), kosťévne hábe (Turíčky LUČ), kostolovej hábe (Čelovce MK) - šaty na sviatočný deň; pokútne hábi (Zuberec TRS) - šaty nosené po smrti člena rodiny; hábi na úmor (Bziny DK) - šaty pre zomrelého 2. or kus, zvyšok nejakej látky, tkaniny používaný obyč. na utieranie, čistenie ap.; handra: Dám vám na nohi (na utretie nôh al. topánok) čistú hábu (Dol. Lehota DK) 3. strsl expr. človek zlých vlastností; naničhodník, ničomník: Je to za hába, ten tuoj sin! (Bodorová MAR); Váš Tono, to je hába! (St. Hory BB); To ťi je dobrá hába a dobrí fták (Hliník n. Hron. NB); To je hába! (Rim. Píla RS); Tá tvojá žena, to či je pora̋dná hába! (Kameňany REV) F. hába človeku česťi dodáva (Krivá DK) - človeka posudzujú podľa oblečenia; hábka ž. zdrob. expr. k 2, 3: Poťau̯ som sa v Grépoch, aľe som si čistou hápkou obvézau̯ (Dol. Lehota DK); Ti si pora̋dná hábka! (Kameňany REV); hábisko s. zvel. expr. k 1: Zhodz už ze seba to hnusné hábisko! (Bošáca TRČ)
haba1 neskl. i ž. det. chlieb: Buďeš haba? (Donovaly BB); Papaj aj habu! (Stráže n. Myj. SEN); haba (Hor. Lehota DK, Lukáčovce HLO, Siladice HLO, Župčany PRE)
haba2 ž. už útvar vznikajúci pohybom vodnej hladiny, vlna: Po moriu śe robiľi veľiki habi a ze šifu ľem tak podmetovalo (Hažín MCH)
hábisko p. hába
hábka p. hába
hába, háby pomn ž šata, šaty: oleg kdis sa na habu wilege (LR2 17. st); smradlaweg habi smrad (MK 18. st); čepgec panj tetkin som zanesla mezi ynssimi habamj (LIPTOV 1760)
haba ž maď vsl vlna na vode, na mori: hutsátzé habi (HPS 1752)