gréckokatolík -a mn. -ci m. príslušník gréckokat. cirkvi;
gréckokatolíčka -y -čok ž.;
gréckokatolícky príd.: g-a cirkev katolícka cirkev vých. obradu
gréckokatolícky -ka -ke príd.
gréckokatolícky -ka -ke príd. ▶ súvisiaci s katolíckou cirkvou gréckeho obradu, s gréckokatolíkom: g. kňaz, kostol, eparcha; gréckokatolícke vierovyznanie; gréckokatolícke biskupstvo □ gréckokatolícka cirkev časť pravoslávnej cirkvi, ktorá v určitom historickom období uzatvorila cirkevné spoločenstvo s rímskym pápežom, s celou rímskokatolíckou cirkvou pri zachovaní vlastných obradov a disciplíny
gréckokatolícky príd. ‹VM + g› cirk. g-a cirkev zahŕňajúca katolíkov vých. (pôvodne gréc.) obradu, uznávajúca rím. pápeža
gréckokatolík, -a, mn. č. -ci m. príslušník gréckokatolíckej, uniatskej cirkvi;
gréckokatolíčka, -y, -čok ž.;
gréckokatolícky príd.: g-a cirkev