goral -a m. vrchár z oblasti sloven.-poľ. hraníc;
goralský príd.: g-é nárečia s poľ. prvkami
goralský -ká -ké príd.
goralský -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s Goralmi; charakteristický pre Goralov: rázovitá goralská obec; g. ľudový odev, klobúk, kroj; g. tanec, folklór; goralská pieseň; goralské tradície, zvyky; goralská muzika skladajúca sa zo sláčikových nástrojov; lingv. goralské nárečia miestne dialekty geneticky súvisiace s poľskými nárečiami, ktorými hovorí obyvateľstvo na slovensko-poľskom pohraničí na Spiši, Orave a Kysuciach a v niektorých obciach v Liptove a v západnom Gemeri
goral1 -a mn. N -i m. (goralka -y ž.) ‹poľ› (etnogr. pís. i G.) obyvateľ, horal zo sev. (sliezskych a poľ.) Beskýd a z poľ. strany Tatier;
goralský príd.: lingv. g-é nárečie
goral, -a m. obyvateľ horských krajov pozdĺž poľských hraníc, horal;
goralský príd.: g. tanec, g-é nárečie
goralský príd. rozprávajúci goralským nárečím: Okoľite ďeďini su večim ďelom goralske (Bobrov NÁM); goralsky prísl.: Pital sa po goraľski, že čo variľi (Námestovo)