goral -a m. vrchár z oblasti sloven.-poľ. hraníc;
goralský príd.: g-é nárečia s poľ. prvkami
goral -la pl. N -li m.
Goral -la pl. N -li m.
Goral -la pl. N -li m. ▶ obyvateľ horských oblastí slovensko-poľského pomedzia (horná Orava, horný Spiš), obyč. poľského pôvodu: spišskí, oravskí, kysuckí Gorali; Pri veslách stáli Gorali, oblečení v exportných krojoch pre turistov. [V. Mináč]; Kraj pod Tatrami obývajú Gorali, na ktorých sa občas neprávom zabúda. [Sme 1995] ▷ Goralka -ky -liek ž.
goral1 -a mn. N -i m. (goralka -y ž.) ‹poľ› (etnogr. pís. i G.) obyvateľ, horal zo sev. (sliezskych a poľ.) Beskýd a z poľ. strany Tatier;
goralský príd.: lingv. g-é nárečie
goral2 -a mn. N -y m. ‹ind› zool. turovitý párnokopytník (rodu Nemorhaedus) s hustou srsťou, príbuzný kamzíkovi, žijúci vo vysokých horách juž. a jv. Ázie
goral p. vrchár
vrchár obyvateľ osady vo vrchoch: oravskí vrchári • vrchovec • horal: alpskí horali • lazník (obyvateľ horskej osady s roztrúsenými obydliami): detvianski lazníci • kopaničiar (obyvateľ skupiny domov na samote na západnom Slovensku) • goral (vrchár z oblasti poľských hraníc)
goral, -a m. obyvateľ horských krajov pozdĺž poľských hraníc, horal;
goralský príd.: g. tanec, g-é nárečie