geometria -ie ž. mat. odbor zaoberajúci sa plošnými a abstraktnými priestorovými útvarmi: deskriptívna, priestorová g.;
geometer -tra m.
1. odborník v geometrii
2. zastar. zememerač, geodet;
geometrička -y -čiek ž.;
geometrický príd.: g. rad čísel, g. útvar;
geometricky prísl.;
geometrickosť -i ž.
geometria -ie ž.
geometria -ie ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ časť matematiky zaoberajúca sa štúdiom vlastností a vzájomných vzťahov bodov, priamok, kriviek, rovinných obrazcov, rovín a telies: elementárna g.; deskriptívna g. zobrazujúca priestorové útvary premietaním do roviny; priestorová g. zaoberajúca sa štúdiom priestorových útvarov, stereometria; rovinná g. zaoberajúca sa štúdiom rovinných útvarov, planimetria; euklidovská g. klasická geometria bežného dvojrozmerného al. trojrozmerného priestoru; analytická g. využívajúca prostriedky matematickej analýzy 2. ▶ učebný predmet: hodina geometrie 3. tech. ▶ úprava častí strojov, nástrojov a pod. zaisťujúca ich správne nastavenie a fungovanie: g. ozubenia; g. kolies, riadenia, prednej nápravy (vozidla); g. svetiel; g. krídel
geometria -ie ž. ‹g›
1. náuka o vlastnostiach a vzájomných vzťahoch priestorových útvarov: analytická g. používajúca prostriedky matematickej analýzy; deskriptívna g. zaoberajúca sa zobrazovaním priestorových útvarov pomocou premietania do roviny; rovinná g. planimetria; priestorová g. stereometria; euklidovská g. založená na Euklidovom systéme axióm
2. tech. úprava častí stroja, nástroja, zabezpečujúca ich správny pomer: g. nástroja; g. ozubenia; g. kolies, riadenia (vozidla)
geometria, -ie ž. matematická disciplína zaoberajúca sa plošnými a priestorovými útvarmi: deskriptívna, analytická g., euklidovská g.; rovinná g. planimetria; priestorová g. stereometria;
geometrický príd.: g. útvar, g-é miesto bodov; g. priemer druhá odmocnina zo súčtu dvoch čísel; g. rad čísel z ktorých nasledujúce je násobkom predchádzajúceho;
geometer, -tra m.
1. vedec zaoberajúci sa geometriou;
2. trochu zastar. zememerač
geometria ž gr/lat geogr zememeračstvo: kumstmeráňy neb geometriu (PP 1734); -ický príd: nemajice geometricke poučeni (DETVA 1793 LP)