generál -a m. u nás príslušník skupiny najvyšších dôstojníkov: g-ov vymenúva prezident republiky
● byť, vystupovať ako g. byť energický al. panovačný;
generálsky príd.
generál [-n-] -la pl. N -li m.
generál [-n-] -la pl. N -li m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ jedna z najvyšších vojenských a policajných hodností; jej nositeľ: armádny g. najvyššia generálska hodnosť v slovenskej armáde (do r. 2002); g. ozbrojených síl; letecký g. Armády SR; brigádny, divízny g.; cisársky, cársky g.; g. britskej armády; dôstojníci a generáli; mať, získať hodnosť generála; povýšiť niekoho do hodnosti generála 2. neofic. ▶ najvyšší predstavený niektorých rehoľných spoločností rímskokatolíckej cirkvi, napr. jezuitov ◘ fraz. byť/vystupovať ako generál energicky, rozhodne, panovačne; chodiť/kráčať ako generál vzpriamene, sebavedome (obyč. ako prejav neprimeraného sebavedomia); generál bez vojska vodca hnutia, skupiny a pod., ktorého opustili stúpenci al. ktorý vystupuje bez podpory stúpencov; on/ona je tu [hlavný] generál má rozhodujúce slovo ▷ generálik -ka pl. N -kovia m. zdrob. iron.: počúvať nevýznamného generálika
generál -a m. ‹f < l›
1. voj. jedna z najvyšších vojenských hodností; jej nositeľ: armádny g. najvyššia generálska hodnosť (v SR); g-i a dôstojníci; (u nás prv) divízny, brigádny g.; g. letectva
● g. bez vojska vodca nejakej organizácie, hnutia a pod. opustený prostými príslušníkmi al. samozvane vystupujúci bez nich; hovor. expr. chodiť ako g. vzpriamený (ako prejav panovačnosti, nadutosti a pod.)
2. cirk. predstavený niektorých cirkevných rádov (napr. jezuitov) al. spoločností;
generálsky príd.: g-a hodnosť
generál-1 ‹f < l› v zloženinách prvá časť vyjadrujúca s druhou časťou stupeň generálskej hodnosti (napr. generálmajor)
generál-2 ‹l› v zloženinách prvá časť s významom generálny (napr. generálbas)
generál, -a m.
1. najvyšší vojenský dôstojník: g. armády; brigádny, divízny, sborový, armádny g. stupne generálskej hodnosti v buržoáznej československej armáde;
2. cirk. najvyšší predstavený niektorých reholí;
generálsky príd.: g-a hodnosť, g-a uniforma;
generálik, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. iron.
generál m. (genelár) csl voj. dôstojník najvyššej hodnosti: Kot toho Ferdinanta zastreľiľi, horňisťi generáľi marž dúchaľi, tak po traja-šťeria dovedna (V. Lom MK); Kec ca skončili manébre a bola defilírka, boli tam aj generáli (Bučany HLO); Za oberštem už bil generaľ (Dl. Lúka BAR); genelár (Bošáca TRČ) F. žena aňi generáľ (Hnúšťa RS), baba jaked dajaki generaľ (V. Šariš PRE) - panovačná; choďidž aňi dáki generál (Pondelok RS) - pyšne; generálsky príd.: Hrúza šarží tam bola, mali aj generálské honnosci (Brestovany TRN); generáľski (Hor. Lehota DK) F. generálskí krágl (Stráže n. Myj. SEN) - vysoká pena na pive
generál m lat voj 1. najvyšší vojenský dôstojník, veliteľ: k p. generalowj se p. officiera zchodily (BYTČA 1697-98); polemarchus: generál, nagpredňégssy woditel wógni (KS 1763); s vojskem cisárskym pritiahol generál Šlik (ASL 18. st); generalu w ten čas robil 4 plechy na hintou (KRUPINA 1689); pren vodca, nielen vojenský: wudce a general nass, spasitel sweta Krystus (MS 1758) 2. cirk najvyšší predstavený niektorých reholí: predtym franciscanuw general bil (WO 1670); krom generála minyster prowincyál má moc nowicyuse do rádu prgjmati (PrV 1767); -ka ž k 1 manželka generála: pryssla z regimentu generalka (ŽILINA 1693-94); -sky príd k 1: drewo pre generalsku kuchinu (ŽILINA 1724); generalskeg sprawj (KRUPINA 1755); -stvo [-o, -í] s hodnosť generála: když se dobre sprawuge, na generalstwo wichazi (MS 1758); nass serafinský otec po složeném generálstwj guardyána žádal, by se we wssem mohl podložiti (MPS 1777)