Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst priezviská

gros [gro], gro neskl. s. (franc.) kniž. hlavná časť, jadro: g. obyvateľstva; en gros [angró] vo veľkom: predávať en g.


groš -a m.

1. čiastková peňaž. jednotka a platidlo v niekt. štátoch; hist. stredoveké strieborné platidlo

2. hovor. malý peniaz: zíde sa každý g.

3. obyč. mn. groše hovor. peniaze vôbec: zarábať g-e

poznať niekoho ako starý g. dobre; judášsky g.; byť pri g-i mať peniaze; byť bez g-a nemať peniaze; expr. smrdieť g-om; kúpiť, predať za lacný g. lacno; čo → fígeľ, to g.;

grošový príd.;

grošík -a obyč. mn. m. zdrob. expr. peniaz(e)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
en gros [angró] prísl.
gro, gros [gro] neskl. s. (hlavná časť)
groš ‑a m.; grošový; grošík ‑a m.

gros [gro] neskl. s.


groš -ša pl. N -še G -ší/-šov m.

en gros [angró] citátový výraz ⟨fr.⟩ star. ekon. ▶ vo veľkom (množstve); op. en détail: nakupovať en gros; pren. kniž. Udreli na nás slovenské driemoty - en gros. [J. Satinský] kolektívne


gros [gro], gro neskl. s. ⟨fr.⟩ kniž. ▶ hlavná, podstatná časť, jadro niečoho; väčšia časť niečoho: g. národa, spoločnosti; g. príjmov; g. práce na projekte je už urobené; tu je g. problémov; Študenti tvoria gro cestujúcich. [Vč 1989]; Gro programu amfiteátra tvoria filmové predstavenia. [Vč 1990]


groš -ša pl. N -še G -ší/-šov m.lat.⟩ 1. hist. ▶ strieborná minca spravidla v hodnote 1/20 (rýnskeho) zlatého; jednotka striebornej meny v stredoveku: strieborné groše; český, pražský g.; tourský g. minca razená od r. 1266 vo Francúzsku, odtiaľ rozšírená do strednej Európy; razba uhorských grošov v Kremnici
2. ▶ čiastková menová jednotka a platidlo v Rakúsku (do r. 2001) a v Poľsku, drobná minca: 1 šiling mal 100 grošov
3. hovor. expr.peniaz malej hodnoty, halier, koruna: zíde sa každý g.; zarobiť dajaký g.; Každú nedeľu učni dostali od majstra aspoň aký-taký groš. [V. Šikula]; Naučil sa robiť, čo bolo treba, aby sa rodina dostala k nejakému grošu aj v zime. [Pc 1998]
4. obyč. pl. groše hovor. expr.peniaze vôbec; syn. koruny, korunky: zarábať, míňať groše; dostať, zohnať nejaké groše; predať niečo za pár groší; požičať si pár grošov; nemať groše; bude to stáť pekný g.; Na dobrú vec sa nejaké groše vždy nájdu. [Vč 1990]
fraz. mať groší ako pliev mať veľa peňazí, byť bohatý; poznať niekoho, niečo ako starý groš dobre, dôkladne; judášsky groš nečestne získané peniaze, odmena za zradu, udávanie a pod.; žobrácky groš málo peňazí, malá suma; brať/mať niečo za hotový groš pokladať niečo za isté, pravdivé, veriť niečomu; byť ako za groš chleba/psík/prasa byť malý, drobný, šťúply; byť/ostať bez groša al. nemať ani groša/deravý groš nemať peniaze; [byť] hladný na groš (byť) žiadostivý peňazí, lakomý; byť pri groši mať peniaze; držať sa groša al. držať groše byť sporivý až lakomý; každý groš tri razy [v ruke] obráti, [kým ho vydá] je skúpy, nerád dáva zo svojho; kúpiť/predať za lacný groš lacno; mať rozumu za groš al. nemať za groš rozumu byť nerozumný, nerozvážny, hlúpy; nedal by za to/zaň ani deravý groš vôbec si to, ho necení; nestojí [za] deravý groš al. nie je hoden ani deravý groš je bezcenný; prísť ku grošu/grošom zarobiť, zadovážiť si peniaze; pustiť groš minúť peniaze; smrdieť grošom byť celkom bez peňazí, nemať peniaze; trasie sa za grošom [ako čert za hriešnou dušou] je lakomý, skúpy; za groš by si dal koleno vŕtať/prevŕtať al. za groš by hnal do Pešti voš je veľmi lakomý, chamtivý, za peniaze urobí všetko ◘ parem. čo fígeľ, to groš dôvtip, šikovnosť sa vypláca; kto je dôvtipný, šikovný, má z toho úžitok; dobrá rada stojí groš [a planá dva] dobrá rada je cenná, zlá je na škodu; [dobrá] výhovorka stojí groš; dobrá výhovorka hotový groš
grošík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 3, 4: pribudlo nám zopár grošíkov; vrátil sa domov so zarobenými grošíkmi

-os/45042±725: substantíva (nesklonné) s. 24→46
+17
−20
gros/24→46
+17
−20

-oš/22015±22 3.00: substantíva m. neživ. N+A sg. 670→619
+15
−8
gr/515 rák/52 pal/17 lang/16 Rák/51→14
+12
−8
(2/5)

-s/2996481±3995 2.84: substantíva (nesklonné) s. 8436→8173
+206
−244
Angeles/4139 Cannes/1210 Aires/717 Massachusetts/517 plus/362→476
+0
−16
blues/228 mínus/192 Tours/249→162
+43
−52
cis/121 dis/88 beaujolais/60→87±28 Beaujolais/97→68
+15
−20
gros/24→46
+17
−20
(15/123)

/544547±4512 5.42: substantíva m. neživ. N+A sg. 18763→21468
+2046
−2125
Mikuláš/2298→5056
+1592
−1696
verš/2632 sobáš/1825 vankúš/1508 š/1387 guláš/1193→1215
+22
−14
Spiš/893 Krtíš/891 Šariš/616 lampáš/594 groš/515 Lapáš/451 Beňuš/67→334
+121
−114
(65/3550)

en gros [angró] prísl. ‹f› obch. vo veľkom (množstve) (op. en détail): nakupovať en g.


gros [gro], gro neskl. s. ‹f› kniž. väčšina (z nejakého celku), hlavná, podstatná časť: g. národa; g. výpravy; → aj en gros


groš -a m. ‹l›

1. hist. ťažká strieborná minca, jednotka striebornej meny v stredoveku: pražský g. (Václava II.); uhorský g. (Róberta z Anjou); meissenské g-e

2. hist. (od 17. do 19. stor.) drobná minca v hodnote troch grajciarov

3. čiastková menová jednotka v Poľsku (pred prijatím eura aj v Rakúsku)

4. obyč. mn. groše hovor. zastar. peniaze: kúpiť niečo za pár g-ov; zarábať g-e

stojí to za deravý g. nemá to cenu, ceny;

grošový príd.

desaťhaliernik desaťhalierová minca • hovor. zastar. al. expr. pätákgroš (drobná minca vôbec): nemal ani päták


gros p. jadro 2


groš p. peniaz 1


jadro 1. stredná, vnútorná časť niečoho: bytové jadro, jadro bunkystredcentrum: stred, centrum mestavnútro: vnútro domubot. stržeň (jadro rastlinnej osi)

2. hlavná zložka niečoho: jadro obyvateľstvazáklad: základy odporupodstata: podstata prednáškykniž. gros, pís. i gro (hlavná časť): gros, gro spoločnostikniž. výlupok (niečo vylúpené): abstraktný výlupokkniž. stržeň: stržeň myslenia (Kukučín)

3. p. zrno 1, semeno 1


peniaz 1. kovové platidlo, zried. i bankovka • minca: zbieral zlaté peniaze, minceštátovka (papierový peniaz vydaný štátom): štátovka vysokej hodnotypäták (rakúsko-uhorská minca, hovor. desaťhaliernik al. iná drobná minca) • šesták (rakúsko-uhorská minca, hovor. dvadsaťhaliernik al. iná drobná minca) • zastar. turák (rakúsko-uhorská minca, hovor. expr. drobná minca) • expr.: grošgrajciar: nemám ani groš, ani grajciarzastar. moneta

2. p. peniaze

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

en gros [vysl. angró] prísl. (franc.) obch. vo veľkom: predávať, kupovať en gros


gros [vysl. gro] neskl. str. (fran.) kniž. hlavná časť, jadro niečoho (obyč. pri množstve): gros národa


groš, -a, 2. p. mn. č. -ov, hovor. (3. význam) im.

1. strieborný peniaz, jednotka starej striebornej meny; dnes drobná minca rakúskej a poľskej meny;

2. malý peniaz, malá hodnota: zíde sa, dobrý je každý g.

hovor. stojí za deravý g. je zlý, nanič; nemá rozumu ani za g. je hlúpy;

3. hovor. (často v mn. č.) peniaze vôbec: poctivo zarobené g-e; potrebovať g-e, nemať g-e; mať pár g-í trochu peňazí; má g-í ako pliev je bohatý; prísť ku g-u (g-om) zarobiť, zadovážiť si peniaze; byť pri g-i mať peniaze; byť bez g-a bez peňazí; kúpiť niečo za lacný g. lacno; predať niečo za dobrý g. draho; zarobiť pekný g. dosť, veľa peňazí; tvrdé, ťažké g-e veľa peňazí; držať sa g-a, držať g-e byť sporivý; poznať niekoho ako starý g. dobre, dokonale; žobrácky g. málo peňazí; judášsky g. nepoctivo získané peniaze, odmena za zradu; byť hladný na g. lakomý, chtivý peňazí; smrdieť g-om nemať peňazí; čo fígeľ, to g. (prísl.) každá šikovnosť je niečo hodná; dobrá výhovorka hotový g. (stojí g.) (prísl.) je cenná;

grošový príd. stojaci groš, lacný; chudobný: g-é príspevky, g. román; odrodilý zeman z grošovej gentry (Vlč.);

grošík, -a m. zdrob. expr.

groš m.
1. csl zastar. drobnejší peniaz starej meny; drobný peniaz vôbec: Volakedi malé dzíta ked bolo vistreté, ludé dávali mu do ruki groš (Ružindol TRN); pár groší (Stožok ZVO); dvacedz grošoch (V. Šariš PRE)
L. seďem ďeťí za groš (Kremnica, Pukanec LVI, Čelovce MK) - lacný medovník s nalepeným obrázkom siedmich detí; zdržanliví na groš (Brestovany TRN) - skúpy
F. je ako za groš psíča (Pukanec LVI), je ako za groš prasa (Rim. Píla RS) - malý, neveľa hoden; vizerá ani za grož žemlík (Rochovce ROŽ) - biedne; drží sa jag za groš prasa (Lukáčovce HLO) - je bezdôvodne namyslený; starí groš (Mošovce MAR) - mudrujúce dieťa; ňedau̯ bi ho aňi za ďeraví groš (Rim. Píla RS) - iron. vôbec mu na ňom nezáleží; vipil si za groš a už má rozumu za dva (Bošáca TRČ) - podpitý veľa mudruje, robí sa múdry; keť pusťí za groš hladu do brucha, aňi za šezď ho ňevižeňie (Blatnica MAR) - na jedle sa nemá sporiť; drž groš, abi ci grajcar neuťékél (Bošáca TRČ) - váž si aj malý peniaz
2. strsl, zsl peniaz, peniaze všeobecne: Šanuj si groše, budež ich potrebuvať! (Bodorová MAR); S toho sa najskorej dau̯ grož zohnať (Hor. Mičiná BB); Aj bi son si kúpeu̯, ale ňemán groše (Návojovce TOP); Idú hodi a já bez groša! (Brestovany TRN)
F. hľadaď groše (Čimhová TRS) - zháňať prácu; grošom smrďí (Rim. Píla RS), ňigda nesmrďí grošon, iba na bork chlce (Kalinovo LUČ) - (ne)má peniaze; smrďí grošom (Martin), smrdží za grošom (Rev. Lehota REV) - nemá peňazí; čo fígel, to groš (Lukáčovce HLO), čo fígeľ, to groš - vie každí loptoš! (Prievidza) - šikovnosť, chytráctvo prináša úžitok; dobrá víhovorka stojí groš (Jasenová DK) - treba sa vedieť presvedčivo vykrútiť zo zodpovednosti; ňetreba šetko braď za hotoví groš (Mošovce MAR) - netreba všetkému veriť; duovera je hotoví groš (Martin) - priateľstvo je veľa hodno; edon ňespravedliví grož vižeňe sto spravedlivích (Mur. Dl. Lúka REV) - klamanie sa pomstí
3. druh liečivej byliny na zastavenie krvácania (stavikrv pieprový?): groš (Košťany n. Tur. MAR)
4. obyč. mn. č. zaschnutý výkal na srsti dobytka: groše optrhať krave (Opatovce n. Nitr. PDZ); grošík m. zdrob. expr. k 2: Už lem sťíská ťie grošíki (Mur. Dl. Lúka REV); grošík (Detva ZVO)

groš [gr-, kr-] m lat
1. strieborná minca v hodnote spravidla 1/20 (rýnskeho) zlatého: paczerky koralowe, na kterich gest gross strieberni (s. l. 1585); ten ma dat pokuty dwa bile grosse (SKALICA 1615); ktery by mistr znameny na postawe neudelal, ma grossem uherskym pokutowan byti (CA 1638 E); počitagice do gedneho zlateho grossy cysarskich 20 (P. BYSTRICA 1689); na studnu po grossy dwa klyny, d 12 (KRUPINA 1697); za remene 2 krosse (MOŠOVCE 1741); czesky gross (TRNAVA 18. st)
2. peniaz malej hodnoty: nekdi ag geden groš ukradnúťi smrtedlny hrích biťi múže (BN 1790)
F. neodpustiť, nedať(ani) g-a celkom nič, nijaké peniaze: wy ste mne z penazj neodpustili any gedneho grossa (DRAŽKOVCE 1759); nikdoť nedá ti groša (ASL 1760); stáť za g. byť málo hodnotný: wecz, ktera by len za gross stala (CA 1726)
3. peniaz vôbec: čuo som mal akowi gross, rozdal som ludom ((BYTČA) 1730); z furmanku gross sebe zarobit muze (BREZOVICA 1771)
F. mníšsky g. nič: zalibeli se Geho Milosti moge rukawicze, za ktere mi dala Geho Milost mniski gross (ŽILINA 1713); vládnuť g-om mať peniaze: sotva desaty (poddaný) svym grošom vladne (PÚCHOV 1744 LP); spoločným g-om obraňovať čo spoločne hospodáriť: detj (Floriána Porubského) magi spolecznym grošem obranovaty (sedliacku usadlosť) (KLÁŠTOR p. Z. 1618); -ový príd k 1: as: grossowy penjz (KS 1763); -ík dem k 1: polskich grossykou (JELŠAVA 1719)

Ǧroš_1 Ǧroš Ǧroš_2 Ǧroš
gros
stredný rod, jednotné číslo, neúplná paradigma
N (jedno) gros
G (bez) gros
D (ku) gros
A (vidím) gros
L (o) gros
I (s) gros
stredný rod, množné číslo, neúplná paradigma
N (dve) gros
G (bez) gros
D (ku) gros
A (vidím) gros
L (o) gros
I (s) gros

groš
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) groš
G (bez) groša
D (ku) grošu
A (vidím) groš
L (o) groši
I (s) grošom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) groše
G (bez) grošov
D (ku) grošom
A (vidím) groše
L (o) grošoch
I (s) grošmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko GRÓS sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 10×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
HORNÁ SEČ, okr. LEVICE – 6×;
OPATOVÁ (obec TRENČÍN), okr. TRENČÍN – 2×;
VEĽKÉ KAPUŠANY, okr. TREBIŠOV (od r. 1996 MICHALOVCE) – 2×;

Priezvisko GROS sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 46×, celkový počet lokalít: 21, najčastejšie výskyty v lokalitách:
NITRIANSKE PRAVNO, okr. PRIEVIDZA – 8×;
PORUBA, okr. PRIEVIDZA – 7×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
PRIEVIDZA I-STARÉ MESTO (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 3×;
BOJNICE, okr. PRIEVIDZA – 2×;
DUBNICA NAD VÁHOM, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 2×;
JASENOV, okr. HUMENNÉ – 2×;
NEDANOVCE, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 2×;
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 2×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 2×;
...
Priezvisko GROŠ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 11×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
JAKUBANY, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 5×;
PODOLÍNEC, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 4×;
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 2×;

Priezvisko MAX-GROS sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
KOLAČNO, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 1×;

Priezvisko MAX-GRÓS sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
KOLAČNO, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 1×;
a s veľkou hlavou et à grosse tête
dosť hrubú a veľmi assez gros et très
druhov, a veľké slzy compagnons, et de grosses larmes
dve veľké slzy padli deux grosses larmes tombèrent
groša, a dnes ráno un sou, ce matin
jeho druhov, a veľké ses compagnons, et de grosses
na veľké čierne body de gros points noirs
zavalitý muž, a opakoval le gros homme, répétant
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu