granec1 m. (graňéc) 1. hont, záh, pov, jtrenč vyčnievajúci, často ozdobný okraj, hrana, nadstavec na stenách, kachliach, nábytku ap.: Na kasňe, kredence, ba aj na hlávike posťeľí zme robievaľi ozdobňie grance (Pukanec LVI); Náš dum je starí, ze samíma grancama, kedisi to bila móda (Skalica); Pri vrchu biu̯ granec a nade tím grancem zas bili kachle (Hlboké SEN); Daj sirki, sú na granci na kachlách (Bzince p. Jav. NMV); graňéc (Bošáca TRČ); granec (Štefanov SEN) 2. hrubý záhyb, fald na ženskom odeve: granec (Siladice HLO) 3. kováč., kolár. hrubý okraj na železnom ložisku vozového kolesa: graňec (Kys. N. Mesto)
granec2 m. (grenec) 1. záh kus zeme s trávou, mačina: F potoku sme si naku̯ádli kameňe a grence, abi sme si spravili hu̯bočinu a mohli sa kúpat (Stupava BRA); A brehi potom obu̯ožili grencama (Stráže n. Myj. SEN); Velice zle sa to pole orau̯o, biu̯o to samí granec (Kúty SKA) 2. trn, hloh zamrznutá hruda, zmrazok: Spravili sa také grance, zmraski, bolo to šecko roššlapané, šadze makké cesti (Brestovany TRN); granec (Lukáčovce HLO) 3. záh, myj, jpov ľadová kryha, väčší kus ľadu: Ledi sa u̯ámú, grance idú (Kunov SEN); Grence sa stavili na moste a voda vitápau̯a dvori (Turá Lúka MYJ); Jak snach púščav, to sa tí cincúre na otklape strechi zláli do takíh grancóv (Brestovany TRN) 4. strapec, hŕba ovocia na konári: Pri dome zme mali hrušku, ždi bívala ovešaná z grancámi hrušék (Šípkové PIE)
granec3 m. mlyn. zariadenie na dvíhanie mlynských kameňov: graňec (Dl. Pole BYT)
grenec p. granec