fŕ, fŕŕ cit. označ. zvuk pri vzlietnutí, pri prelete ap. vtákov: f., vrabce sa rozleteli
fŕ, fŕŕ cit.
fŕ, fŕŕ cit. 1. ▶ napodobňuje zvuk pri vzlietnutí, prelete vtákov; syn. frk, frnk, brnk, cvrnk: fŕ - a vrabce boli preč 2. ▶ napodobňuje zvuk pri prudkom al. rýchlom pohybe; syn. frk, frnk: Presne zamieriť a fŕŕ, tanier vyletel vysoko, zaroloval presne do cieľa. [Vč 1979] 3. vo funkcii prísudku ▶ vyjadruje prudký al. rýchly pohyb; syn. frk, frnk, brnk, cvrnk: Vyskočil, zatočil sa trikrát, spravil kotrmelec a fŕ k plotu a fŕ okolo chalupy. [J. Blažková]
Fr1 skr. ▶ frank
Fr2 zn. chem. ▶ francium francium
Fr chem. zn. pre francium
fr zn. pre frank
frng naznačuje rýchly pohyb, vzlietnutie, odletenie, let a pod. • frnk • brnk: škorce, frng, brnk a už boli na druhej čerešni • frk • bŕk: kameň frk, bŕk spod kolies auta • fŕ • fŕŕ: vrabce zrazu fŕ, rozleteli sa na všetky strany • bzik: vtáčik bzik a už ho nebolo • frung
fŕ p. frng
fŕ, fŕŕ cit. vyjadruje náhle vzlietnutie, rozpŕchnutie sa; rýchly beh: Pozrie raz von drotár Geľo, fŕ — a beží k vrátam. (Ráz.-Mart.)