forgo -ga forg s., forgov -va pl. N -vy m. ⟨maď.⟩ hist. ▶ ozdoba z pier na klobúku: husári s forgami na čákovoch; na hlave sa mu kýval veľký klobúk s forgom; Parádnik si ty, Ivan Rusňák, veľký parádnik. Forgov ani plukovník. [M. Ferko] ◘ fraz. byť/mať pod forgom byť podnapitý
forgo, -a str. i forgov, -a m. (maď.) zastar. ozdoba z pier na klobúku: tetrovie f. (Jes.); Za kočiarom stál (hajdúch) s červeným čákovom a kohútím forgovom na hlave. (Kal.) Na hlave nosieval zelený skrčený klobúk s forgom. (Pláv.)
● byť, mať pod forgom byť podnapitý: Keď majú pod forgom, všeličo sa im môže hovoriť. (Kuk.) Do večera bol už trochu pod forgom, ako sa hovorí. (Vaj.)
forgo s. i forgov1 m. (forgóv) 1. zastar. kvet na kukuričnom klase: Júli kukurica hádže forgá (Trakovice HLO); Kukurica ma koreň, na verchu ma forgou a na bokoh virośňe čutek (Sokoľ KOŠ) 2. strsl, zsl zväzok pier za klobúkom: Mladí zaď mau̯ krásni forgou za širákom (Očová ZVO); Pánski kočiž mau̯ za širákom forgo (Bánovce n. Bebr.); Maďarskí žandári mali na čiapkach forgá (Návojovce TOP) F. biť pot forgóvom (Bošáca TRČ) - byť podnapitý; je pod dobrim forgóvom (Revúca) - je napitý 3. čepiec: Mladú ňevestu zavíjaľi do forgova (Pečenice LVI)
forgó m/s maď chochol (na voj. klobúk, prilbu, šišak ap.): wzal sem (od kuruca) geden forgo (KRUPINA 1680); forgo swe predal za patnast toliari (s. l. 17. st); truhličku na forgo (ŽILINA 1704)