fakulta -y -kúlt ž. samostatne organizovaný vedný odbor al. súbor odborov ako časť vysokej školy; budova, kde je umiestnená: právnická, filozofická f.; zraz je pred f-ou;
fakultný príd.: f-á predajňa (kníh), f-á knižnica
fakulta -ty fakúlt ž.
fakulta -ty fakúlt ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ základný samostatný organizačný útvar vysokej školy vedený dekanom, podriadený rektorovi, zahrnujúci príbuzné študijné odbory: Filozofická f. Univerzity Komenského; F. inžinierskeho staviteľstva Slovenskej technickej univerzity; študovať na prírodovedeckej, lekárskej fakulte; absolvovať divadelnú fakultu; dekan, poslucháč právnickej fakulty 2. ▶ budova, v ktorej je fakulta umiestnená: zhromaždiť sa pred fakultou
fakulta -y ž. ‹l›
1. základný organizačný útvar vysokej školy vedený dekanom, podriadený rektorovi, zahrnujúci príbuzné študijné odbory: filozofická f.
2. budova tejto školy
3. cirk. práv. f-y prepožičané osobitné splnomocnenia, práva;
fakultný príd.: f-á knižnica
fakulta, -y, -kúlt ž. časť vysokej školy, vydelená podľa určitého vedného odboru: právnická, filozofická, bohoslovecká f.; chemická, lekárska, prírodovedecká, geologická f.;
fakultný príd.: f. spolok, f-á organizácia, f-é spisy, predpisy
fakulta ž, fakultát m lat práv oprávnenie: dawa sa facultat aneb dowolenj gegich milostjam, žebi (ohradu) wedle wule sweg spusobili (JELŠAVA 1744) L. pravotná f. možnosť obžaloby pred súdom: (mládenci), na kterich prawotny facultu sobe rezerwugi, Fabjaniho po dwore za wlasy wlacsily (S. ĽUPČA 1732)