fogaš -ša pl. N -še m.
fogaš -ša pl. N -še m. ⟨maď.⟩ etnogr. 1. ▶ polica na taniere, džbániky, misky a pod.: Stará mať sa načiahli nad dvere a z fogaša, police na džbány a taniere, zložili mliečnik. [L. Ťažký]; To teraz frčí, staré truhlice, kolovraty, mútnice, fogaše. [V. Bednár] 2. ▶ rozlične upravená konštrukcia na vešanie predmetov, vešiak: zavesiť lajblík na f.
fogaš, -a m. (maď.) ľud. polica al. vešiak, vešadlo: Nad stolom na fogaši povestné džbánky, misky. (Vaj.)
fogaš m. 1. drevená polica na odkladanie tanierov a džbánkov: Štrnástem bolo zemetraseňí, až nám žbánki zhrkotali na fogaši (Vinosady MOD); Nat fogašom zme mali svaté obráski (Návojovce TOP); Nad dverma biu̯ fogaž a v ňem tích talérkú! (Kunov SEN) 2. csl žŕdka al. vešiak na zavesenie rôznych vecí: Zakvaš tod mokrí kabád na fogaš! (Roštár ROŽ); Enem f první síňi biu̯ fogaš (Záh. Bystrica BRA); Na fogašu viśel kalab i gerok (Ratvaj SAB) 3. záh zastar. časť rázporka na nohaviciach, do ktorej sa zasúval vyšívaný ručníček: nohavice s fogašem (Hlboké SEN); fogášok i fogášik m. zdrob. k 1: Potom sa robili nade dvere také fogáški (Hlboké SEN); fogášik (Bošáca TRČ)
fogaš m maď závesná polička, al. vešiak na stenu: fogass na stene (BÁNOVCE n. B. 1663); fogasse dwa stolarske (SOBLAHOV 1718); fogass na ssaty (PRIEVIDZA 18. st); -ek, -ík dem: w polate geden fogassek sprosty (NEMŠOVÁ 1691); fogassik malj (s. l. 1678)